Menu Zavrieť

Predčasné Vianoce v Zlomiskách

Keď už to vyzerá tak, že opäť budú Vianoce nielen v Bratislave bez snehu, spravili sme si neplánovane Vianoce v Tatrách. Ani nie tak tým, že sme boli opozrieť ako vyzerá sneh (ktorého je aj v Tatrách žalostne málo), ale tým, že sme mali neskutočnú pohodu, radosť, šťastie na počasie a tak vôbec. Len škoda, že chalani sú tak zaneprázdnení, že si ani na chvíľu nevedia vypnúť mobil (alebo nechcú). A možno sme podvedome liezli také cesty, aby mohli byť online…

Pomaly sa z toho stáva Paťova a moja tradícia, ísť si zaliezť niečo ľahké, pár dní pred Vianocami. Tentokrát sme Janku Lihockú vymenili za Kuba. Smer Popradské pleso a vraj Tupá, nejaké žľaby. Aj keď sa všetci traja dlho poznáme, čo to sme spolu poliezli, s Paťom obzvlášť, v poslednej dobe sa naše pracovné aj lezecké cesty až tak často nekrižujú.

Preto aj cesta do Tatier rýchlo ubehne, je totiž v znamení vzájomného doberania sa, štandardného prekárania, spomínania na veselé príhody a plánovania lepších zajtrajškov…

V tomto duchu pokračujeme aj na „Popradskom“. Výber prvej túry sme odbavili cca za 2 min. a ideme spať. Na Popradskom sme páni, prenajali sme si totiž celý hotel 🙂 Nik tam totiž okrem nás nebol. Btw. hotel je vcelku vkusne vynovený (obklad zvonku aj zvnútra na izbách).

Takže, smer Tupá, Ľavý žľab. Tradičný nástup hore Zlomiskami až na hang, s netradičným preborením kúsok pod nástupom do plesa. Našťastie mám mokrú len pravú topánku, pravé predlaktie a moc nemrzne. A konečne využívam tie náhradné handry čo nosím so sebou 🙂 Lezenie nie je ani moc lezením, skôr utekáme hore žľabom, čakali nás snáď tri lezecké pasáže, z ktorých sme cca 15m odistili. Ak by bolo viac snehu, skalný prah by bol asi pod snehom a neboli by žiadne lezecké problémy. Kubo bez problémov daný úsek natiahne, ja sa podozrivo lahodne prevlním, žiaľ Paťovi sme rozbili to málo snehu pod nohami a musí chtiac nechtiac zhybovať na rukách. Ale samozrejme sústrediť sa treba na každý krok.

Hore, v Lúčnom sedle, sa ocitáme medzi dvoma oblačnosťami, kecáme, fotíme, pomaly zostupujeme  do sedla pod Ostrvou a rozmýšľame, či to pôjde ku plese na zadku. A išlo 🙂

Predpoveď na ďalší deň je perfektná. Diabol v nás sa pohráva s myšlienkou, že reku, prečo klepať kosu v tieni severu, keď si môžeme užívať slnečný deň. Voľba padá na Dračí hrebeň. Samozrejme máme aj „škaredú“ variantu, ale tú sme vôbec nebrali do úvahy. Zase nástup, už máme prešlapanú stopu, šup do Zlomiskovej bránky na hrebeň, smer Dračie sedlo.

V lete je tento hrebeň isto ľahký, v teniskách mastíš, čo Ti sily stačia.

S mačkami na nohách, so zbraňami v rukách to však už také ľahké nie je.

Kto si chce potrénovať morál, orientáciu, porobiť milión drepov atď., nech si to dá ako my, sólo.  Paťo lezie od začiatku isto, mne s Kubom trochu trvá, pokiaľ získame istotu a rozbehneme sa, nehľadiac, čo máme pod nohami. Odistili sme zase asi 20m, krátku ale o to výživnú platničku, ktorú bolo treba mikroskopickochirurgicky vytancovať po monohrotoch… Plus tri zlaňáky.

A čo tie predčasné Vianoce? Predpoveď počasia vyšlo na 100%!!! Kto by to bol povedal, že v polovici decembra budeme liezť v Tatrách hrebeň v rolákoch, budú nám chýbať slnečné okuliare a čaj v termoske bude zbytočný 🙂 Proste paráda, slnko, ani vánok, smejeme sa, po získaní istoty si užívame lezenie na hrebeni 🙂 Ježiška sme síce nestretli, ale tento deň nám počasím, výberom túry a pohodou pripravil „naše malé súkromné predčasné Vianoce“. Jediným šrámom sú moje dotrhané goráčové nohavice cca 50m pred koncom túry 🙁

Čo dodať na záver? Išli sme si oddýchnuť, získať istotu na začiatok zimnej sezóny, prebudiť svaly na nohách… Ale aj pospomínať ako to bolo kedysi, keď sme začínali, boli sme radi, ak sme mali na vlak a sáčkovú polievku a teraz ako páni si zaplatíme „odvoz autom“ až na „Popradské“, dávame si „horúce maliny“ a „tiramisu“ v Smokovci v nemenovanej kaviarni (inak vrelo odporúčam) a to, že kofola stojí 2€ až tak neriešime.

Čo sa ale nezmenilo, je radosť z toho, že sme v Tatrách… Bez ohľadu na to, či lezieme niečo ľahké alebo ťažké…

text: Igi M. (18.12.2015)

foto: Paťo B. a Igi M.

účastníci: Paťo B., Kubo K., Igi M.

vylezené cesty:

  • 15.12.2015, Tupá, S, Ľavý žľab (II) -s lanom cca 15m, zvyšok free sólo
  • 16.12.2015, Dračí hrebeň zo Zlomiskovej bránky do Dračieho sedla (III) – s lanom cca 20m, zvyšok free sólo

PS: naše sny podporuje HK Filozof Bratislava

_______________________________
Článok bol pôvodne uverejnený v decembri 2015 na webe HK Filozof BA. V novembri 2019 bol autorom doplnený a presunutý na web coloursofclimbing.sk