Menu Zavrieť

Maškov kút na Širokú vežu alebo Igi & Kado

Píše sa júl, ktorý, to si nepamätám. Skôr začiatok mesiaca. Roku pána 2015. Igi vyrukoval s Tatrami. Ešte som nebol toho roku a po minuloročných suchotách pozvánku prijímam.

A prišiel s delikatesou. Maškov kút za 6- na Širokú vežu.

Kút, skoro ma porazilo. Mne kúty proste nejdú a Pochýly (rozumej Peťo B.) sa mi vždy smial. Čiže to je zlaté teľa za ktorým sa do Veľkej studenej berieme. Zvyšok času vyplníme inými cestami na Širokej veži alebo Ostrom štíte. Pred výjazdom na Múriku stretám sólistu a hákovača Jana S. a ten uznanlivo pokyvuje nad výberom. To mi uberá na odvahe, lebo Jano je prepínak. Ale jednu dilemu pomohol rozriešiť a to, či íst autom alebo vlakom. Lenivá zubaňa rozhoduje a ideme autom. Dorazili sme do Smokovca viacmenej bez ujmy v príjemných 20 stupňoch. Keď si spomeniem na brázdenie Podunajskej nížiny po starých cestách v tridsať nad nulou smerom od Igiho z Mostu smer Sládkovičovo, tak som vďačný za staničné pivo, ktoré mi Igi ospevoval a aj zatiahol. Chlapci a dievčatá horký Steiger dvanástečka.

Žiadala sa mi ešte jedna, ale Igi ako športovec zakročil.

Bežíme po asfaltke na Hrebienok. Z kečky sa pivo parí. Vbehneme do doliny. Utekáme ako telatá.
Divný šport, resp. nám j..e.
Konečne potok povyše. Chlípeme vodu a šup ho hore popri streleckých hľadať bivak nad močarinami pod Javorákmi. Za hodinu padesát fučíme ako dobytok pred porážkou pred známym šutrom. Igi po dvoch týždňoch a ja po troch rokoch čumíme na tú istú  dieru. Užívame dlhého dňa. Sedíme, baštíme suchý chlieb so štipľavou paprikou, z ktorej Igimu štikutka sa privodí.

Spomíname na detstvo, stanovačky, opekačky, fotrovcov, súrodencov, prvé lásky, nezdarené fikačky a ideme spať.

Budík šesť tricat. Aha, máš ho vidieť. Igiho vygúlať z bivaku je celkom problém. Užíva si nový páperák. Opúšťame dieru nabalený o pol deviatej. Štipľavá paprika a peristaltika, to je dvojka. Načítavame cestu a je nám to celkom jasné. Tri priame a zábavné dĺžky v kúte/komíne a následný polohrebeňový zopárdĺžkový dojazd na vrchol.

Zopár slov ku ceste (Široká v., Maškov kút). Prvú dĺžku predstavuje kút so skúpymi puklinkami. Čo znamená, že je pomerne hladký. Na počudovanie perfektne vyistitelný cez špáru v jeho strede. Kút predstavuje poctivé šestkové lezenie. Z ďalšej jasnej dĺžky kútom, komínom, pilierikom smerom do jaskyne sa vykľuje delikátnosť. Treba rozmýšľať pri zaistení. Pekné vyvažovačky uhýbajúce na pól dvanástu do jaskyne pod zamašenú lanovicu z telocvične.

Lanovica hrúbky colovej hadice ponúka poctivú dojičku a spomíname na našich kamarátov Jana S. a Miša K., starých dvoch hákovačov.

Ideme čisto. Čiže výlez zo štandu, t. j. smerom hore zo širokého ohniska (jaskyne) do zužujúceho sa dymovodu po stranách pomerne hladkého. Akonáhle nohy našlapú čo najvyššie na rozpor ako sa len dá, tak pred očami zažiari tutovka na veľkého čoka a je vystarané. Odtiaľ buldrový výlez za ľavú otvorenú dlaň s vysokou nohou ku pravej vzpieravej ruke. A ďalej desať metrov hore kútom na bočný hrebeň zaštandiť. Po doleze s Igim zhodnocujeme výlez z jaskyne ako najťažšie miesto v ceste. Ale v sprievodcovi to napísané nie je. Ešte pár dĺžok na vrchol. Pokocháme sa a kráčame do priečneho a späť pod stenu posilniť sa.

Máme pre štvrtou, čo s načatým dňom? Ideme do krčmy t. j. Zbojanda alebo ešte jednu cestu?

Športový  duch zavládol a ideme do klasiky na Širokú. Igi mi ukazuje cestu. Čumím úplne do inej časti steny a hovorím: j….m to tade a tade a som tam. Igimu sa lúbi popis a zorientovanie. Chvalabohu som sa spamätal a sekol to správne a to vďaka Igimu, lebo mi ukázal kde je nástup. Môžem len odporučiť, veľmi pekná cesta. O ôsmej sa dovalíme na vrchol. Rýchlo balíme a znova šlapeme dole cez Priečne sedlo ku ruksaku.

Celkom sme na kašu a do bivaku prichádzame tesne pred desiatou. Varíme, papáme, chlípne reči vedieme a na liter a polku červeného vína čo máme sebou ani nepomyslíme. Dorazíme Igiho ploskaňu.

Druhý deň sme nejakí divní. Volíme skrátené lezenie, aj domov treba ísť. Postavíme sa pod Häberleina na Ostrý štít. Jedna z tých krásnych klasík. Doliezame tesne pod vrchol rovno ku zlaňáku a žhavíme lana smerom dolu. Smer bivak, zbaliť kucapaky a prášime do doliny za problémami každodenného života. Štipľavá paprika dáva o sebe vedieť. A nie raz. Na záver asi toľko.

Choďte liezť Maškov kút. Je to skvost. Ďalšie menované cesty sú pekné oddychovky, ktoré si užijete. Ďalej Motyka na Ostrý stojí za to a tiež Čerešňový pilier a Motyka na Širokú. A samozrejme chcem poďakovať Igimu, Peťovi B. za pošťurchávanie, že neviem liezť kúty, a mojej Lívii s Olíviou, že vydržali bezomňa na nížine.  

Použitý materiál: sada čokov, sada mikráčov C3, sada C4 od 0.3 po 3 (po veľkosť 1 zdvojené), 3x ballnut  

PS: v starovekom Ríme za najväčšieho morálneho úpadku zaviedli tzv „kamenné lavičky“, kde bolo povolené kopulovať verejne. Predstavoval to jeden zo symptómov úpadku civilizácie.  

text: Kado (lezené v 7/2015)

foto: Kado, Igi M.  

_______________________________
Článok bol pôvodne uverejnený v júni 2016 na webe HK Filozof BA. V decembri 2019 bol autorom doplnený a presunutý na web coloursofclimbing.sk

Facebook Comments