Menu Zavrieť

Kalamárka – sprievodca, pokus o recenziu

Hneď moje srdce splanie, keď spatrí Podpoľanie…

Po dlhých mesiacoch a týždňoch uzrel svetlo sveta nový sprievodca Kaľamárky (jún 2020). Oficiálne bol na tento svet uvedený a pokrstený na Kongrese GLK priamo na Kaľamárke, v dňoch 12.-14.6.2020. Krstným otcom nemohol byť nik iný, ako sám Stano Glejdura.

Krst sprievodcu však sprevádzal ŠKANDÁL!!!

Organizátori z radov najvyšších a najväčších náčelníkov z kmeňa GLK totiž na sobotňajšiu slávnostnú recepciu neprizvali nikoho z prominentných slovenských celebrít a zúčastnení tak boli ochudobnení o účasť takých stálic slovenského showbiznisového neba ako Dominika C., Prof. Traub… a dokonca sa neukázala ani hokejová legenda Jozef G. A poslednú vec, ktorú treba organizátorom vyčítať je, že hudobnú zložku večera zabezpečilo príjemné trio muzikantov hrajúce ľudovky, pritom davy prítomných očakávali príchod Sisy Skl… alias Lel… v doprovode svojho manžela v trblietavom saku!!! V kuloároch sa povrávalo, že oni veru obyčajný guľáš jesť nebudú, ale vraj, ak bude na budúce losos a kaviár, tak zvážia svoju účasť. A ostatné, o krstiacom víkende nového sprievodcu, snáď napíše niekto iný.

Kalamárka – lezecký sprievodca. Edícia SKALY NA SLOVENSKU IV. Vladimír Linek a kol. 2020.

Z mojej strany napísať objektívnu recenziu o novom sprievodcovi Kaľamárky asi ani nejde. Ľudia, ktorí sa spájajú s históriou Kaľamárky a novým sprievodcom, totiž výraznou mierou formovali moju filozofiu, etiku a prístup k lezeniu a počas mnohých stretnutí sme viedli veľmi zaujímavé a náročné debaty o smerovaní lezenia, či už na Kaľamárke, alebo celkovo. Či už to bol Stano Glejdura, Igor Koller, Janka Lihocká, Rudo Hajdučík, Peťo Bačko, Rišo Kopáčik, Tomáš Babic, Peter Kollár, Peter Padúch, Miro Černo a mnohí iní… (Ale napríklad aj debaty s Barčou Hajdučíkovou.) Všetko ľudsky aj lezecky výrazné osobnosti, s jasným a vyhraneným názorom, ale vždy ochotné viesť konštruktívnu debatu. A ja som často s otvorenými ústami a nastrčeným ušami počúval o lezení na Kaľamárke… Motorom vydania nového sprievodcu je z môjho pohľadu najmä Rudo Hajdučík, človek, ktorý sa stal mojim rodinným priateľom aj s celou jeho rodinou a naopak. A takto by som mohol pokračovať ďalej… Samozrejme všetci, ktorí nejakým spôsobom prispeli k vydaniu nového sprievodcu, sú v ňom aj uvedení. Aby som náhodou niekoho neurazil a na nikoho nezabudol.

Skúsim teda najprv faktograficky a na záver pripojím zopár mojich postrehov, spomienok a pripomienok o lezení na Kaľamárke ako takej.

Sprievodca je pomerne rozsiahly, má 350 strán, bohatú fotogalériu a veľa sprievodného textu. Kto tento text vynechá a zameria sa len na výber ciest v sprievodcovi, však bude ochudobnený.

Potom sa nedozvie o histórii lezenia na Kaľamárke, o prírode, hubách, o okolí a najmä si neprečíta skvelé rozhovory, medailóny osobností, ich príhody a poviedky z lezenia…

Ozaj si nájdite čas aj na tieto stránky zo sprievodcu.

Samotná organizácia sprievodcu nesie rukopis VladaKaza“ Lineka a jeho predchádzajúcich sprievodcov (M. Karpaty, Záhorie, Dreveník). T. j. prehľadné mapky, vysvetlivky, charakteristiku sektorov, orientácia sektorov, informácie o ochrane prírody, krátke popisky k jednotlivým cestám a tipy, čo sa oplatí preliezť (aj keď na Kaľamárke asi všetko 🙂 – pozn. IM) atď. A samozrejmosťou je aj text v angličtine.

Sprievodca zahŕňa 5 skalných oblastí:

  • Kaľamárka – Horné skaly, 320 ciest;
  • Kaľamárka – Dolné skaly, 211 ciest;
  • Kaľamárka – Boriakove skaly (alebo Skaly kráľa Ubu), 46 ciest – skúste tam ísť v októbri, novembri a užite si nenormálne inverzie pod vami;
  • Kaľamárka – Južné skaly, 52 ciest – vhodné najmä pre začiatočníkov;
  • Melichova skala, 20 ciest – malá oblasť, s o to väčšou lezeckou históriou a top májovými výhľadmi na rozkvitnuté ovocné stromy (alebo nevesty) pod vami;
  • spolu 649 ciest;
  • na Kaľamárke si zalezie každý, nájdete tam športovo odistené cesty, neodistené tradičné klasiky, morálovo odistené cesty, ale aj metodické (detské) sektory s cestami vhodnými pre deti alebo začiatočníkov…
  • Ľady – Bystrý potok, Mačinová

Sprievodca sa dá kúpiť v e-shope Skaly na Slovensku a jeho cena je 24€.

Toľko fakty. Sprievodca už začína kolovať lezeckou verejnosťou. Žiaľ asi tlačiarensky škriatok spôsobil drobné chybičky, ktoré však nemajú zásadný vplyv na obsah a podstatu sprievodcu. Ak však aj vy také objavíte, neváhajte kontaktovať autora sprievodcu mailom, aby sa tieto drobné muchy v prípadnej dotlači odstránili.

Na záver oficiálnej časti pokusu o recenziu vyslovujem aj ja VEĽKÉ ĎAKUJEM všetkým, ktorí stáli za zrodom tohto sprievodcu.

Rátam, že za tých 10-11 rokov, čo chodím na Kaľamárku, som tam odhadom strávil viac ako 200 lezeckých dní, počet prelezených ciest už ani neviem, budem si musieť sadnúť nad nového sprievodcu a spočítať to. Čo to o Kaľamárke viem, čo to sa každou návštevou dozvedám. Viem, ako vznikali cesty, viem, prečo sa niektoré cesty volajú tak, ako sa volajú. Niektoré novšie cesty som si dokonca nemohol preliezť hneď po autorovi cesty, ale až ako tretí v poradí (najprv autor, potom jeho dcéra, potom ja). Dokonca som v niektorých novších cestách aj potvrdzoval obťažnosť, alebo sa k nej minimálne neskromne vyjadroval 🙂

Preto skúsim subjektívne uviesť cesty, ktoré si ozaj prelezte, ak ich prelezené nemáte. Aj keď na Kaľamárke je tých ciest, ktoré nemám chuť opakovať, ozaj minimum…

  • obť. cca 5 UIAA – Červené skoby za 5, Pretekárska za 5 a Peťov zárez za 5+ (všetko Dolné skaly);
  • obť. cca 6 UIAA – Diagonála za 6, Bašta za 6 (obe Dolné skaly), Veveričia za 6+ a Pavúčia za 7- (obe Horné skaly);
  • obť. cca 7 UIAA – Talianska za 7, Povodeň za 7 a Boomerang za 7+ (všetko Horné skaly) a viacerými prehliadaná Pantomíma za 7+ (Dolné skaly);
  • obť. cca do 8 UIAA – Anarchia za 7+/8-, Zuziya za 8, Babylon za 8 (všetko Horné skaly) a Šťastní blázni za 8- (Dolné skaly);
  • obť. cca 8+ UIAA a viac – hmm, tam si nechajte poradiť od iných 🙂
  • ale ozaj sú všetky cesty na Kaľamárke krásne, bez ohľadu na obťažnosť;
  • z uvedených ciest nemám zatiaľ RP prelez Zuziye, ale kroky v nej sú fenomenálne;
  • obťažnosť je uvádzaná podľa nového sprievodcu

Obťažnosť na Kaľamárke, etika, história, pózerstvo…

Obťažnosť ciest bude večnou témou a nekonečnou studnicou sporov a debát nielen na Kaľamárke. Skúste sa však nepozerať na cestu len cez čísla. Za cestou sa skrýva nielen jej história, ale aj prístup autora cesty. Lezecký výkon vždy bude nielen o sile, vytrvalosti a pohyblivosti, ale aj o hlave, taktike, stratégii…

Vždy sa mi na lezení páčila tá kombinácia „hlavy“ a „sily“, raz jedného, raz druhého, ale vždy, aby pri lezení bola aj morálová stránka lezenia, bez ohľadu na číselnú (športovú) obťažnosť danej cesty. Toto som vždy na Kaľamárke vyhľadával a našiel, podobne ako napr. na Hrádku.
Ak som na cestu nemal, počkal som, bol som trpezlivý a tá cesta si ma počkala. A mnohé ma ešte čakajú.

Nemáš na to, ok, natrénuj!
Veď ani tú najúžasnejšiu babu nezbalíš len tak, ale keď si zvolíš zodpovedajúcu taktiku, pripravíš sa, tak je veľká šanca, že sa ti to raz podarí…

Obťažnosť na Kaľamárke sa zdá mnohým ľuďom veľmi tvrdá. Je to spôsobená menším počtom osadených borhákov ako inde, osadením prvého borháku príliš vysoko (a to bol kedysi prvý borhák na úrovni dnešného druhého) a samozrejme aj andezitom. Predsa len, ľudia na SK sú zvyknutí skôr na lezenie na vápenci a trochu to trvá, pokiaľ si človek na andezit zvykne. Cesty na Kaľamárke boli (sú) odistené logicky. Tam kde je v ceste problém, tam je istenie. T.z., že ak napr. lezieš cestu v obť. 6, tak v ceste kde je tá spomínaná obť. 6, je umiestnené istenie a zvyšok je odistený striedmo. Ono sa totiž na Kaľamárke predpokladalo, že ak ideš liezť 6tku, v nižšej obťažnosti nemôžeš mať problémy. A ak sa ti zdá, že v ceste je málo borhákov, to, že si cestu doistíš friendami a vklínencami je úplne normálne, nie je to hanba, ale len tvoja šikovnosť a zodpovedný prístup 🙂

V konečnom dôsledku je lezenie na andezite elementárne a zároveň krásne. Vlnky, vlnky, vlnky, sem tam väčšia, sem tam menšia 🙂

Mnohí vlastníci nového sprievodcu sa čudujú, prečo je pri niektorých cestách zmenená obťažnosť. V roku 2016 sa „domáci“ (tradicionalisti aj modernisti) konsenzom dohodli na úprave obťažnosti niektorých ciest. Krása ciest však nespočíva v jej obťažnosti. Ozaj skúste vnímať lezenie komplexne, s citom, hľadajte v ceste nielen fyzický výkon, ale aj morálnu/mentálnu rovinu, s pomyslením na to, že každá cesta má svoju históriu. Lezte pre seba, buďte k sebe lezecky úprimní, cesta, na ktorú dnes nemáte, počká, neutečie… Takže žiadny predcvaknutý prvý expres, žiadna prvá predĺžená 120cm expreska a pod. Radšej potrénuj alebo si založ vlastné istenie… Alebo pokojne nech ti parťák ten prvý expres predcvakne, príp. predĺži prvú expresku – ak však budeš svoje okolie informovať o preleze danej cesty, nezabudni túto informáciu uviesť. Lebo nie je prelez ako prelez.

Je veľa vecí, ktoré ma na Kaľamárke trápia a až tak sa mi nepáčia. Uvedomujem si, že to je vývoj a vývoju sa neubránim. Veľa vecí pochopím, o veľa veciach dokážem diskutovať, ale zopár vecí akceptovať odmietam. A najviac asi pózerstvo niektorých ľudí a ich následná sebaprezentácia…

Taktiež krútim hlavou nad ľuďmi, ktorí sa prídu na Kaľamárku iba opiť. Cez týždeň sa hrať na ochrancov prírody a cez víkend celú noc hulákať bez ohľadu na zvieratá, prírodu a druhých ľudí. A zväčša títo ľudia cez ten víkend ani nelezú, keď tak iba symbolicky… A o to smutnejšie to je, ak ide napríklad o zraz lezeckého klubu. Toto je ten vývoj kam sa má lezenie posúvať? (GLK kongres bol v tomto svetlou výnimkou a zároveň dôkazom, že večerná zábava môže prebiehať aj v pokojnej atmosfére s veľmi príjemnou a nenásilnou muzikou a početnými debatami. A ráno všetci išli pekne na skaly.)

V tejto súvislosti pripomínam, že Kaľamárka je v pomerne vysokom stupni ochrany a veľa pozemkov v okolí je majetkom urbáru. Aj s jednými (Ochrana prírody), aj s druhými (Urbariát) treba udržiavať korektné vzťahy, ctiť si písané aj nepísané pravidlá. Tak, aby tieto vzťahy pretrvali dlhé dlhé roky…

Na záver sa ešte skúsim vyjadriť k magnéziu. V minulosti boli ťažké debaty o používaní a nepoužívaní magnézia na Kaľamárke. Dnes sa na Kaľamárke magnézium bežne používa. Najprv však uvediem, že na Kaľamárke to ide aj bez magnézia. Nevyskúšaš, nevieš. To, či niekto magnézium používa, alebo nepoužíva, je len a len na ňom a jeho slobodnom rozhodnutí.

Skôr by som však chcel vyvolať diskusiu, zamyslenie, položiť rečnícku otázku. Magnézium, skaly a ohľaduplnosť k prírode a druhým lezcom? Vypomôžem si chalanmi z boulder.sk a parafrázujem:

Skala sa stala obeťou vášne. Lenže aj zdanlivo nezničiteľná skala je zraniteľná. Už len to, že na ňu lezieme, produkuje v horizonte rokov zmeny. Preto je nevyhnutné poznať spôsoby, ako deštrukcii zabrániť v čo najväčšej možnej miere. Veľa som si všímal, veľa premýšľal a veľa praktizoval. Počnúc očistením lezečiek pred každým pokusom a končiac pri citlivom používaní kefky.

Alebo kým odídem…

… pri spúšťaní (zlaňovaní) očistím skalu od nánosov magnézia, vrátane všetkých značiek na chytoch a stupoch, ktoré by mohli nasledujúcich lezcov obrať nielen o čaro objavovania. Pokreslená skala je nielenže neestetická, ale značky, ktoré sedeli a pomáhali mne, nemusia zákonite vyhovovať aj druhým lezcom. Tí prídu po nás vždy. Aby som ich neochudobnil o úspešné rozlúsknutie lezeckého problému, podstatu onej hry, nebudem im bez vyzvania diktovať kroky a radiť finty. Treba si uvedomiť, že nie všetci prichádzajú iba po čísla. Niektorých baví ten kreatívny proces na ceste za nimi.

Priatelia lezte, bavte sa lezením, ale hľadajte za lezením vždy niečo viac. O Kaľamárke sa dá rozprávať stále a vždy. Dokonca si viem predstaviť, že ak by som bol režisér a nakrúcal by som rozprávku o čertoch, tak na exteriérové nakrúcanie zvolím Kaľamárku 🙂

Buďte ohľaduplní k sebe, k druhým, k prírode… Vidíme sa na Kaľamárke, tam si zalezieme, tam budeme spolu debatovať. LEBO KAĽAMÁRKY NIE JE NIKDY DOSŤ!

Text: Igi M. (jún 2020)
Fotky: Peter Jaš., Rasťo H., Janka L. skalynaslovensku.sk, Peter Jan., Jakub L., Igor K., Marcel V., Daniela Á., Martin S., archív HK Filozof BA, Igi M. a jeho archív

PS: Stano Glejdura – nie je len kaľamárkovský lezec, ale má za sebou významné výstupy v letných a zimných Tatrách, pôsobil v Himalájach, kade tade v Európe a skúste si niečo naštudovať o jeho prvovýstupe No Siesta na Grandes Jorasses (7 A1 ľad 90st., z r. 1986 – cesta v Európe taká známa a považovaná ako cesta Ryba v Dolomitoch od I. K.). Stano si taktiež cení svoj zimný prvovýstup v Nórsku – Romsdal, Sondre Trolltind, S stena, Bivak blues, zimný prvovýstup, J. Jaško-Glejdura (1988)
PS2: Rudo Hajdučík – veľa z vás ho pozná len zo slovenských skaliek, alebo z umelých stien. Omyl. Je to doteraz pán horolezec v stredných horách, vyžíva sa v zime, Taternik, alpinista, vizionár a človek so skvelými a originálnymi lezeckými nápadmi, ktoré rád realizuje. Rok 1984 a Pilier D´Angle na Mont Blanc za 6+ A3 v trojici s O. Pochylým a J. Jaškom. Nič vám to nehovorí? Zistite si 🙂
PS3: prečo mám v nadpise Kalamárka, ale v texte používam Kaľamárka?