Keď sa chce, všetko sa dá.
Týmto by som mohol o Lili asi aj skončiť a bolo by povedané všetko 🙂
Po rokoch opäť na skale. 
Zamyslenie na Volovke, väčšinou však s úsmevom. 
Čierny š. a prvý koniec lana, tak jej to svedčí.
S Lili sa poznáme od jesene 2016, vtedy sa Lili rozhodla po rokoch vrátiť k lezeniu. A že ten návrat bol a je úspešný, o tom niet pochýb.
Za jej silné stránky pri lezení považujem mentálne nastavenie, hľadanie spôsobu ako to ide (nielen v lezení), ťah na bránku, vynikajúcu kondíciu a výdrž, ako aj neuveriteľnú koncentráciu pri lezení.
V kombinácii s tým, že má rada tanec, jej to neuveriteľne tancuje aj na skalách. Najviac jej to sedí na „prvom konci lana“.
Rád s ňou leziem z mnohých dôvodov, čo sa mi však špeciálne páči, je snaha veciam rozumieť, dobre a k veci sa pýtať, sebareflexia, rozhľad….
Na Bláznovi. 
So svojim úprimným úsmevom – Kaľamárka. 
Na Hrádku.
Najlepšie sa cíti v horách, malých, aj veľkých, svoje si odlezie aj na skalkách. Ťahá ju to do Álp, kde dokáže byť ťahúňom a motorom akcií…
Lili je pre mňa dôkazom, že lezenie nie je a nemôže byť len o lezení. Keby niekto počúval naše debaty, ani by neveril, že sme lezci 🙂
Igi, nov. 2019
Tancovanie, to jej ide 🙂 
Spokojnosť? Relax? Šťastie? 3 v 1 alebo Lili v Tatrách 🙂 
Ihla v Ostrve. 
Hviezdova cesta a Volia v. 
Krutá, Hrádok. 
A ešte raz Hrádok. 
Lili a Igi, naše prvé spoločné lezenie. Porúbka pri ZA. 
Dolné skaly, Kaľamárka. 
Na Bláznovi.
Ötztalské Alpy, Martin Busch Hütte 
Ötztalské Alpy, Hochjoch Hospiz 
Ötztalské Alpy 
Ötztalské Alpy, Brochkogeljoch