Aj keď už prešli dva roky, je fajn zanechať digitálnu stopu a závoveň inšpirovať ďalších, aby v prípade priaznivých podmienok absolvovali tento skialpinistický prechod vo Vysokých Tatrách, z Hrebienka na Popradské pleso cez tri sedlá… Na trase si užijete aj samotu, aj trochu Tatranského severu, aj trochu netradičné pohľady, aj stihnete prísť na Popradské pleso v normálnom čase a dáte si tam zaslúženú kofolu. Vidíte a prejdete kus Tatier.
Trasa
- V. Tatry: Hrebienok, Veľká Studená dolina, Studené sedlo, Velická dolina, Litvorove sedlo, Gerlachovské spády (Kačacia dolina), Východná Železná brána a Popradské pleso (hotel)
- 21,2 km, 2.320m+
- záznam na strave
- orientácia a plánovanie: naše skúsenosti, znalosť terénu, papierová mapa, mapy.com, buzola
Výbava a skúsenosti
Na trasu odporúčame okrem vecí na skialp, lavínovej výbavy, aj 1 čakan a mačky (stačili nám hliníkové).
Odporúčame ľuďom s veľmi dobrou kondičkou, schopnosťou orientovať sa v teréne, dobrým lyžiarom a skúseným skialpinistom. Počas prechodu absolvujete okrem iného tri zjazdy, v každom sme mali iné podmienky. Najnáročnejší žľab je z Litv. sedla Litvorovým žľabom, ktorý spadá ku Gerlachovským spádom. Vrchná časť žľabu býva často veľmi tvrdá, odporúčame mať čakan v pohotovostnej podobe. Samozrejme, kto si netrúfa, môže použiť lano (ak si ho vezme)…
Opis túry
V daný deň sme išli na “pána”, prvou lanovkou na Hrebienok (v 2024 to bolo o 8:00, teraz už ide prvá lanovka zo Smokovca až o 8:30). Na Hrebienku kopec známych (Tatarkov memoriál). My vyrážame smer Veľká Studená dolina a Studené sedlo, cez sedlo sme sa prehupli do Velickej doliny. Tu už smerujeme do Litvoroveho sedla. Ani sami sme vtedy neverili, že sa dostaneme na lyžiach (s haršajzňami) až pekne do sedla. Z Litvorového sedla smerujeme do Gerlachovských spádov (Kačacia dol.). Vrch veľmi tvrdý (v ten deň jediné miesto s takými podmienkami), napriek teplu, aj pokročilejšej hodine. Čím nižšie, tým lepšie a na záver opäť zlý mokrý sneh… Prichádzajúca zmena počasia pred sebou tlačila teplý vzduch…
No a sme na severe. Ach tie severy. Tam je vždy malebne, čarovne a krásne… A už len pridať do kroku, preklopiť sa cez Východnú Železnú bránu a utiecť pred vetrom a avizovanou zmenou počasia (ochladenie, zrážky…). To malo za následok, že v Zlomiskovej doline nás čakal taktiež ťažký, mokrý sneh.
Na Popradskom plese zaslúžená kofola a polievka a na záver to “najťažšie”, dostať sa na električku po asfaltke a k autu v S. Smokovci.
text: Igi M.
fotky: Igi M. a Majkl z Lezolepu (oprava lezečiek)
udialo sa: 24. marec 2024 (a ešte sme stihli aj v Štrbe odvoliť – prezidentské voľby)
PS: bol to parádny výjazd. Deň predtým sme sa motali v Mlynici a Furkote (1.750m+), deň na to sme ešte zľahka polyžovali v Mlynici, viac nám nedovolilo počasie a lavínová situácia
