Trošku s oneskorením, ale predsa, prinášam článok s informáciami o veľmi peknej ceste v Bernských Alpách.
V lete 2022, po roku, opäť duo Ig i &Marek pôsobilo v oblasti Bernských Álp – spoznávali nové sektory v Grimseli a skúšali trenie v praxi. A odskočili si aj do vedľajšej doliny a preliezli úžasne elegantnú líniu, po ktorej pokukovali už minulý rok – KINGSPITZ, Via Steuri (Engelhörner).
Lezenia je tam na 10 životov. Vezmite bajky, lezečky, plavky, veci na turistiku – choďte tam. Je tam krásne. Praktické informácie nájdete aj v našom článku z pôsobenia v roku 2021. Samotná stena je v knižnom sprievodcovi, samozrejme aj na nete, zapozerali sme sa do nej na prvý pohľad 🙂
Kingspitz, ako hovoria švajčiarski horolezci, je najvýraznejším vrchom Engelhoerneru. Severovýchodná stena je považovaná za najelegantnejšiu a najextremnejšiu lezeckú líniu v danej oblasti. Vzhľadom na obrovský kontrast medzi idylickým údolím Rosenlauivalley a mohutnými vápencovými stenami Engelhoerneru je prístup do údolia Ochsenvalley nad chatou Engelhorn ohromujúci. Preto sa stena niekedy nazýva „Kingwand“.
Kingspitz bol dlho skúškou pre začínajúcich extrémnych horolezcov. V súčasnosti je trasa menej extrémna vďaka sanovaniu horskými vodcami (v roku 1989). Trasa má v súčasnosti štandy a a niekoľko nitov v náročných úsekoch. Via Steuri však stále zostáva výstupom pre skúsených horolezcov. Prístup a najmä zostup vyžadujú dobré (alpské) lezecké zručnosti…
Prvovýstup: Engelhörner-Kingspitze (2621m), NO-Wand (Steuri): H. Steuri, M. Lüthy a H. Haidegger 26. septembra 1937.
Základné informácie o ceste nájdete: https://www.summitpost.org/kingspitz-via-steuri/443386






Z komunikácie medzi Šaňou Luczym a Igim Marksom z 8/2021:
A. Luczy: “Trochu histórie: je to švajčiarska horolezecká legenda. Vyliezli ju Hans Haidegger, slečna Mäsi Lüthi a Herman Steuri, slávny vodca z Grindelwaldu. Prvý, ale liezol Haidegger, amatér z Jury. Haidegger bol Rakúšan žijúci vo Švajci a po obsadení Rakúska Hitlerom bol vyzvaný k vojsku. Bol pilotom, ale nešiel a bol odsúdený na smrť. Vo vojnových rokoch urobil sám pokus v severnej stene Eigeru, Diretissimou až po Bivak smrti. Nikde to nepublikoval, bál sa, že ho Nemci vystopujú. Ja som mal šťastie poznať Haideggera ako starého chlapa v Jure, na úpätí steny. Bol šťastný, že som poznal jeho meno a jeho históriu. Vodca Steuri bol vážnym kandidátom na severnú stenu Eigeru. Ale myslel si, že to zruinuje jeho kariéru vodcu, lebo Švajčiari vtedy zákazali liezť zo severu na Eiger. Ja som mal šťastie liezť SV-stenu na Kingspitz 2x, poslednýkrát ako skoro 60-ročný s manželkou Myskou.“
Vstup do doliny:
Prístup autom do Rosenlaui (platená cesta) a od auta cca 60-90 minút na Engelhornhütte (1.901 mnm). Ide o veľmi pohostinnú chatu, so starším, milým a ochotným chatárom. V roku 2021 a 2022, počas našej návštevy, nebolo na chate veľa ľudí (covidové obdobie), chatár nám upiekol čerstvý chlieb, na včeeru o.i. pripravil aj puding a pod. Raňajky sme si vždy dohodli na presný čas. Avšak, vieme si predstaviť aj nástup od auta a vyhnúť sa chate.
Engelhörner je rozsiahle vápencové pohorie. Nachádza na severnom konci Bernských Álp, neďaleko Meringenu. Nachádza sa medzi dvoma hlavnými údoliami: Reichenbachtal na SZ, a Urbachtal na JV a zahŕňa niekoľko vápencových štítovi. Najvyššie sú Gstellihorn 2854 m, Grosse Engelhorn 2782 m, Urbachsengelhorn 2767 m a Hohjegiburg 2639 m. Horolezci uprednostňujú Rosenlauistock, Kingspitz, Simmelistock, Mittelgruppe atď. Dolina je označovaná aj ako Dolomity Bernskej vysočiny s vynikajúcou kvalitou vápenca, obrovským výberom ľahkých a ťažkých ciest…
Nástup, obťažnosť, sprievodcovia:
Deň vopred sme si boli pozrieť nástup. Dolina je v podstate úžasný prírodný amfiteáter, kde ste z troch strán obkolesený 3 vysokými a veľkým stenami, cítite sa neuveriteľne maličký a riadny rešpekt sa vám pomaly vkráda pod kožu.
Z chaty Engelhornhütte je nástup pod stenu cca 30 min., ďalších 30-40 minút je lezenie (150 m) za cca III – IV (UIAA) k samotnému začiatku cesty. Počas nástupového lezenia k samotnému začiatku cesty preliezate vtipným komínom, kde by korpulentnejšie postavy asi museli “trúbiť” na ústup.
Od samotného nástupu cesty nám to vyšlo na 17 dĺžok (550 m) až na vrchol. Zostup je pomerne náročný, orientačne aj technicky, treba rátať min. cca 3-4 hodiny na chatu.
Obť. 5c+ (5b obl.), našli sme aj vyššie čísla, ale myslíme, že to 5c+ sedí.
My sme vychádzali z knižných sprievodcov, viete si ich kúpiť napr. v Grindelwalde, taktiež nájdete sprievodcu na chate. Na internete moc toho o lezení vo ŠVA nenájdete, resp. musíte poriadne hľadať.









Istenie, štandy, charakter cesty, zostup:
Pri pohľade na stenu sa neubránite dojmu, že ako sa dostanete na vrchol. Ale ak našli cestu na vrchol v roku 1937 spomínaní páni lezci, nájdete ju s veľkou pravdepodobnosťou aj vy. Ide totiž o logickú líniu, ktorá hľadá cestu najľahšieho odporu.
V ceste nájdete aj kútiky, aj špárky, aj lezenie na trenie, traverzy, ale aj previs. Na štandoch bol zvyčajne 1 kruh a v každej dĺžke 1-2 nity, ktoré pomohli najmú s orientáciou. Samozrejme ak človek nechcel liezť s nejakými veľkými odlezmi, prišli na rad vklínence, aj friendy.
Leziete v sverovýchodnej stene, t.z. že zrána vám bude trochu zima, ale zhuba od 3. po – 8. dĺžku sa budete vyhrievať na slnku, aby ste následne doliezli cestu v tieni…
11. dĺžkou v podstate končia technické pasáže, 12.-17. dĺ. bolo lezenie max. do V (UIAA).
Lezenie odsýpalo jedna radosť, už z minulého roku sme vedeli, že nás nečaká ľahký zostup. Exponované zliezanie, viac ako 10 zlaňákov, suť, nestabilný terén (v r. 2021). Preto sme v druhej časti steny zvolili iný zostup a klasika, práskli sme. Trochu dosť nervov a stresu… isto treba mať riadne naštudovaný zostup, ktorý pre istotu odkonzultujte večer pred výstupom s chatárom.
Nás zostup bol v štýle: “Alpinizmus to je vtedy, keď už si rád, že máš za tým…”
My sme mali z cesty zážitok, veríme, že táto líniu niekoho z vás zaujme a pôjde si ju preliezť. Nezabudnite to skombinovať s Grimselom (fotky na FB)
Vylezené: duo Igi M. & Marek H., prelezené 11. aug. 2022 – Kingspitze (2621m), NO-Wand (Steuri), 150 m + 550 m
Fotky a text: Igi M. & Marek H. (august 2022 a 20. júl 2026)
Info na FB Colours Of Climbing vrátane Grimselu: príspevok
Ďakujeme Alexandovi Luczymu za informácie k ceste.







