Veľa veľkonočných plánov bolo a veľa ich aj padlo. V stredu pred Veľkou Nocou (2018) som zmierená so sedením na ritke a vegetením s rodinkou, cestovala domov.
Prišla správa:
„Tak čo, kam vyrážaš?“
….
„ Nanajvýš 300x na skialpy na Chopok a sedkať doma, však všade prší.“
….
„Treba ísť na juh a na východ 😉 – Baile Herculane = rumunská lezecká oblasť a máme ešte miesto v aute.“
Štvrtok poobede sme vyrazili. Preplnená a upršaná cesta diaľnicami v Maďarsku (cena 10-dňovej diaľničnej známky 10€) a v Rumunsku (cena týždennej diaľničnej známky 3€) nás priviedla do hornatej krajiny.
Na hraniciach sme strávili skoro hodinu v zápche a tesne za hranicami sme utrpeli mierny šok, keď zrazu z pôvodných 3 hodín do miesta príjazdu boli 4 a chvíľu nám trvalo kým sme zistili, že v Rumunsku je o hodinu viac ako u nás. 🙂
Nocľah bol veľmi provizórny a hneď sme sa stretli s túlavými psami, v Rumunsku zdá sa dosť bežnými.
Ráno sme sa spojili s posádkou z druhého auta, ktorá sa už postarala o kúpu sprievodcu a vyrazili sme na skaly do blízkeho sektoru. (sektory Scorpioni a Faleza)
Skoro všetci sme boli po zime na skalách prvýkrát a k tomu nevyspatí. Pohyby boli také trochu kostrbaté, no radosť z príjemného počasia a peknej nevyšmýkanej skaly vo veselej spoločnosti bola veľká.
Druhý deň nás čakal sektor, ktorý som si na fotkách vyhliadla a aj všetci tí siláci a siláčky (Nina Caprez) tu chodia… Tak sa aspoň pozriem.
Cascada Vanturatoarea – krásne miesto, i keď príroda bola ešte nefarebná a trochu smutná.
Lezenie bez trička a ukrývanie sa do tieňa myslím nikto z nás nečakal. Radosť, veselosť a už aj tie pohyby na skale boli krajšie.
Autorka článku – Barča
V nedeľu sa aj nám rozpršalo, čo sme využili na rest day a hľadanie teplých prameňov. Sme predsa v kúpeľnom mestečku. Autá odparkované pri ceste, zrazu ľudia kráčajúci popri ceste smerom k rieke pod cestou a v županoch ??? „Čo to je???“ Čuduj sa svetu, to je kúpanie v termálnom prameni. Veľké váhanie či tam vliezť….
Výsledok bol labužnícky 🙂
Nasledoval obed v mestečku v prepočte za 4 € aj s polievkou a pivom a premýšľanie čo s načatým dňom a ešte voľným pondelkom.
Výsledkom bol presun do Maďarskej vraj jednej z top lezeckých oblasti. Expedícia pokračuje – pivko, vínko a voda sa na pumpe v Maďarsku dokupuje a hor sa lesnými cestičkami hľadať Kis-Gerecse.
V noci nás dobehol znova dážď a silné vetrisko. V pondelok ráno sme teda skalky našli a obhliadli, no neliezli keďže bolo komplet mokro. Možno nové miestečko kam sa pozrieť keď bude pocit, že v okolí BA je už všetko ochytané. (cca 150km od BA)
Píšu o 47 športových cestách, dokonca aj o 4 cestách obtiažnosti 11. Ide však o skalky 6-20 m vysoké, trošku ako lom vyzerajúce, no na vápenec majú zaujímavú oranžovo čiernu farbu. Možno to bolo spôsobené tým, že skalky boli mokré 🙂
Zhrnutie:
odaril sa nám rýchly, finančne nenáročný a pekný výlet do oblasti, ktorá nie je tak ďaleko (700km z BB).
Pokiaľ počítate s tým, že Rumunsko je krajina nie moc čistá, že v obchodoch sa len príležitostne dá platiť kartou (inak v hotovosti ich menou Lei), že vám možno túlavý pes partizán potajomky ukradne klobásu, tak hor sa skúmať údolie Valea Cernei viac! Lezenia je tam veeeľa a peknééé!
Čo sa týka ubytovania spali sme v stanoch a v aute na lúčke pri Penzióne Dumbrava, čo sme našli ako povolené miesto na stanovanie. Ráno prišiel pán a vypýtal si v prepočte cca 3€ za jeden stan a auto (o počet osôb vôbec nešlo).
Sprievodcu bolo možné zakúpiť práve v Penzióne Dumbrava (cena v prepočte cca 6€) … no mali posledných 6 kusov, takže ostali 4… 🙂 🙂
Myslite na zmenu peniažkov vopred, na časový posun – o hodinu viac v Rumunsku a na množstvo túlavých, no mierumilovných psíkov.
Teším sa ak dostanete chuť vyraziť!
Text: Baabočka H.
(ostatní účastníci zájazdu: Livka, Očko, Kazďo, Tomík, Piťuch, Sučo, Dedo, Miruška, Čičo)
Fotky: Baabočka, Livka, Piťuch
A ešte nejaké užitočné www 🙂
Rumunsko:
Maďarsko:
_______________________________
Článok bol pôvodne uverejnený v apríli 2018 na webe HK Filozof BA. V novembri 2019 bol so súhlasom autora presunutý na web coloursofclimbing.sk