Menu Zavrieť

Fínsko – Laponsko. Romantika mimo sezóny alebo krížom-krážom na bežkách

V článku opisujem moje dávnejšie spomienky na bežkovanie vo Fínsku. Osud (alebo skôr láska) ma zavial v zime 2009/10 do Fínska. Opustil som stabilné zamestnanie so slušným a pravidelným platom a vydal som sa v ústrety novej životnej etapy, ktorá mi síce odvtedy negarantuje stabilne vysoký príjem, ale už viac ako desať rokov mi dáva akú takú flexibilitu a voľnosť… Nebanujem. Práve naopak. Odporúčam. A len potvrdím, ak poviem, že ten prvý krok je (bol) ten najťažší. Potom to už ide.

S menšími prestávkami som fungoval na severe Európy od decembra 2009 do marca 2010. Keďže Fínsko a najmä Laponsko, je úžasná časť sveta, vrátil som sa do Laponska na prelome januára a februára v roku 2013 s kamarátmi, ktorých Laponsko jednoznačne nadchlo a motivovalo do ďalších návštev. Keďže spomienky pomaly blednú, plním si aj ja rest a dávam do virtuálneho priestoru najmä fotky z tohto obdobia. Radšej upozorňujem, že veľa mojich postrehov je už staršieho dáta a dnes tá situácia môže byť vo Fínsku a národných parkoch (NP) úplne iná.

Btw. Fínsko je veľmi vďačná téma a moje potulky som prezentoval aj na Festivale Hory a mesto (apríl 2013), v Rádiu Regina (február 2013), ako aj v Horárni v Horskom parku v BA (zima 2012/13).

Vo Fínsku sme mali base camp v Helsinkách, odtiaľ sme vyrážali na sever, za polárny kruh. Využívali sme na to nočný vlak (cca 12 hodín) a potom ešte nejaké 2-3 hodiny autobusom. Osobne som vo Fínsku navštívil 3 národné parky:

  • Pallas-Yllästunturi National Park (2 tripy, cca 8-10 dní) – začínali sme v Jerisjärvi (Hotelli Jeris pysäkki), presúvali sme sa na sever do mestečka Hetta (Enontekiö). FYI z Helsínk to je cca 1.100 km;
  • Urho Kekkonen National Park (cca 10 dní) – divočina pri ruských hraniciach. Začínali sme pri mestečku Saariselkä, končili sme v stredisku Kiilopää (tiež cca 1.100 km vzdialené od hlavného mesta Helsinki);
  • Syöte National Park – malý NP, ale taká pohodička so saunami;

Všetky podstatné informácie sme čerpali z parádnej webovej stránky NP Fínska, plus sme si vždy zadovážili papierovú mapu.

Laponsko je oblasť tradične obývaná Laponcami. Leží v severnej Európe, zahŕňa severnú časť Škandinávie – Nórsko, Švédsko, Fínsko a poloostrov Kola v Rusku. Kraj za severným polárnym kruhom, v zime studený, veterný, biely alebo naopak tmavý. Vďaka krutým severským podmienkam a krátkym dňom zväčša v Laponsku nestretnete v zimných mesiacoch ani živáčika. S výnimkou večne hladných sobov…

Kedy tam ísť na bežky

Treba si uvedomiť, že Fínsko leží zemepisne dosť vysoko a s tým súvisí aj pomerne málo denného svetla počas zimy. A čím viac idete na sever, tým je toho svetla v zime menej a menej. Pre Fínov začína bežkárska sezóna na severe až niekedy začiatkom marca, kedy už nie sú silné mrazy a dni sa pomaly, ale isto predĺžujú. Samozrejme, to má za následok (v kombinácii s prázdninami vo Fínsku), že domáci hromadne chodia do prírody a národných parkov.

My sme zvolilii opačnú stratégiu. Síce sme si užili riadnu zimu (osobný rekord mínus 28 s vetrom, ale za to bolo slnečno – pocitovo cca mínus 37) a krátke dni (v decembri cca 4 a pol hodiny akého takého svetla), ale odmenou nám bola totálna samota, prázdne chaty, ozaj totálny psychický oddych a príjemná ničím nerušená spoločnosť parťáka/-ov. Možno preto tie zážitky boli veľmi silné, obzvášť na tých výletoch, ktoré som absolvoval len vo dvojici. Naše výlety a tripy na sever sme realizovali v decembri, januári a februári a iba jednu noc sme mali spolunoclažníkov. Inak sme doslova aj 8-9 dní nikoho nestretli.

Trasy na bežkovanie

Všetko sa dá nájsť na webovej stránke o národných parkoch Fínska. Stačí vedieť po anglicky. S angličtinou najmä na severe Fínska opatrne, staršie obyvateľstvo angličtinu neovláda. V prevažnej miere však vo Fínsku nie je problém s angličtinou 🙂

Väčšinu informácií človek nájde na internete. Či už na spomínanom webe o NP Fínska, z rôznych cestopisov a samozrejmosťou boli aj mapy, ktoré nie je problém kúpiť a dá sa z nich veľa vyčítať. Trasy sme vždy volili tak, aby sme sa vedeli v pohode presunúť od chaty ku chate. Zväčša to bolo cca 20 km denne. Niekomu to príde málo, ale mimo sezóny treba prešľapávať stopu a s cca 35-40 L batohom to tiež nie je na vratkých bežkách sranda 🙂 Koniec koncov pri tých krátkych dňoch niekedy tých 20 km na presun bolo akurát.

Fínske mapy majú veľmi príjemnú infografiku a nie je problém z nich vyčítať všeko potrebné. Potom už stačí len ovládať základy orientácie v teréne, sem tam vytiahnuť buzolu alebo GPS (mali sme len raz, aj to kvôli orientácii – v 2010 táto technológia bola predsa len menej dostupná ako dnes).

Najlepšie boli značené trasy v NP v Syöte, je to však spôsobené tým, že daný NP nie je až taký veľký a je kúsok od civilizácie.

NP Pallas-Yllästunturi je pomerne rozsiahly a tomu zodpovedá značenie. Nebolo ho veľa, na slovenské pomery málo, ale tam kde mal byť smerovník, tam smerovník bol. A stačilo.

NP Urho Kekkonen je myslím najväčší NP vo Fínsku, pomenovaný po bývalom fínskom prezidentovi. V ňom značenie nenájdete. Takže ak nenarazíte na stopu od iných bežkárov alebo po skútri, pohyb v tomto NP vyžaduje precíznu prípravu a skúsenosti s mapou, buzolou a gps. Aby sa vám nestalo, že sa zrazu ocitnete na hraniciach s Ruskom 🙂 Neboli sme ďaleko od nich…

Len na okraj, bežky a Helsinki. Je to tam také prirodzené, ako parkovanie v BA na chodníkoch 🙁 Vieš bežkovať v centre mesta, v parkoch, alebo sa odvezieš pár minút MHD a si v krásnej prírode s upravenými traťami pre bežkárov, s perfektnou infraštruktúrou. A na záver si opečieš (Fíni okrem sauny a kávy, milujú opekať si vždy, všade a všetko) zima nezima a potom už len sauna. TOTO JE FÍNSKO 🙂

Príroda, krajina

Vraví sa, že Fínsko je rovinatá krajina. Na juhu aj hej, aj stred krajiny, ale sever Fínska (Laponsko) už sa pekne vlní. Ale stále je to terén na bežkovanie s príjemnými stúpaniami a zjazdami. Čo možno zarazí nás, Stredoeurópanov, je rozľahlosť krajiny. Nekonečná šírka a vzdialenosť, bez náznaku pohybu a civilizácie. Desiatky a desiatky kilometrov nikoho a ničoho. Ale pekného ničoho = lesy, lúky, milióny a milióny stromov, pláne, jazerá, rieky… A v zime sto odtieňov bielej. Apropo Fínsko krajina tisícich jazier. Isto pravdivé, ale myslím si, že Nórsko ich má viac 🙂

Ubytko, strava, pravidlá

V daných NP sme využívali útulne. Aj keď našinec si pod tým predstaví napr. Andrejcovú. Sú to skôr veľmi slušne zariadené a zaizolované zruby (chaty), so svojim správcom (nie je prítomný, len za chatu zodpovedá). Každý zrub má dostatočnú zásobu dreva so sekerou a pílou, latrínu a v chate sa väčšinou nachádzajú kachle (starší si pamätáte naše „peterky“). Chatu za hodinu bez problémov vykúrite na príjemných 20 stupňov 🙂 Vo väčšine chát sa taktiež nachádza plynový varič a základný riad, vrátane nádob na vodu/sneh. Všetko na úrovni Tescoma 🙂 Môže sa však stať, že narazíte na skromnejšie zariadenú chatu len s krbom. Ale zase, o to väčšia romantika 🙂

Chaty sú buď „free„, alebo ak chcete mať istotu miesta, tak „reservable„. Pred 10 rokmi to bolo cca 8 € za noc. V každej chate nájdete taktiež „prične na spanie„, takže karimatku a spacák (tenký) si musíte priniesť. Taktiež sa chaty delia na „denné“ a „na prenocovanie„. Denné chaty slúžia bežkárom a turistom, kde si dotyční môžu odpočinúť a zohriať sa, sú zväčša blízko nejakých miest. Sú taktiež bez obsluhy. Ale druhov chát je tam viacero, len mimo sezóny nie sú všetky k dispozícii.

V chatách na prenocovanie platia veľmi jednoduché pravidlá, ktoré tam fungovali aj bez dozoru. Poriadok je základ a pri odchode treba pripraviť chatu, vrátane dreva na zakúrenie, pre ďalšieho potenciálneho návštevníka (aby ďalší nocľažník len škrtol zápalkou).

V chatách (útulniach) si jedlo nekúpiš. Preto spomínam vyššie aj cca 35-40 L batoh, kde si nesieš prevažne jedlo na x-dní. Klasika – bez slaniny a orieškov ani na krok, s vodou problém nie je. Taktiež sa nám osvedčili kahance a sviečky (ako zdroj svetla na útulniach), keďže si čelovku nemáš kde dobiť.

Sauny

Sauny sú vo Fínsku doslova všade. Komerčné, v rodinných domoch (napr. tradícia spoločného nedeľného rodinného saunovania), spoločné v bytovkách a panelákoch (ako na SK kedysi spoločné kočíkarne a pod.) a taktiež aj pri niektorých zruboch (chatách). Niektoré sú free, niektoré viete zaplatiť sms-kou, niektoré platíte správcovi, keď si od neho beriete kľúče. Zase – info na spomínanom webe. (Ako som spoznal Fínov, predpokladám, že dnes už budú mať na všetko aplikácie do mobilov…)

Nie som zrovna saunovací typ, ale na severe Európy, ďaleko ďaleko od Rovaniemi (domov Santu Clausa a hranica severného polárneho kruhu), to je akosi prirodzené. A keďže si saunu musíte sami pripraviť (drevo a vodu zo snehu, príp. z potoka alebo jazera), o to viac si ju užijete 🙂

PS: neodporúčam súťažiť s Fínmi v saunovaní, resp. kto viac vydrží. Treba sklopiť uši a zrak a utiecť bez boja. Víťazstvo by bolo sci-fi 🙂

Užitočné info

Spomienok veľa, aj keď už je to nejaký ten rok, čo som bol naposledy vo Fínsku. Rád na Fínsko spomínam, rád o ňom rozprávam, prirástlo mi k srdcu. Rád porozprávam záujemcom aj niekedy osobne. Dúfam, že aspoň prostredníctvom fotiek (fotiť v zime je fakt náročné, 1. zima; 2. všetko je biele) som vám atmosféru zimného Laponska a Fínska priblížil. Som rád za túto skúsenosť, istým spôsobom sa mi splnil detským sen. Btw. viete, že som od malička vyrastal vo *Fínsku? 🙂

* PS: miestna časť v Trenčíne, kde som od narodenia vyrastal, bola postavená v štýle tzv. fínskych domkov (typická architektúra vidieckych domov vo Fínsku). A keď som v TN povedal, že bývam vo Fínsku, všetci vedeli, kde to je. Dokonca aj keď sme ako deti hrávali hokej (na ľade alebo hokejbal) proti iným partiám z inej časti TN, vždy sme boli Suomi alebo Fíni 🙂

Text: Igi M. (febr. 2021)
Foto: Igi M. archív, Miša K., Mišo K., Jano S., Tomáš K., Zuzana B.

Facebook Comments Box