Chcem liezť v Tatrách po kurze aj ďalej a bojím sa :) Alebo Igi mládenca príhody a skúsenosti... -

Pred 10 rokmi (moja prvá horolezecká túra v Tatrách, Ihla v Ostrve s Markom Mižičkom – v 2007) som bol mladé lezecké ucho.

Ani som sa neotočil, otočil sa len lístok na ose prítomnosti a som zástupca tých skúsenejších.

Aspoň čo sa týka letného tatranského lezenia. Aj bradu už mám sem tam šedivú a chtiac nechtiac sa zo mňa stáva tatranský vlk, alebo všetkými masťami mazaná tatranská líška. Nevadí mi to. Ale nastal ten čas odovzdávať skúsenosti, aby aj ostatní mohli liezť v horách, mohli si vychutnávať tie hory len tak, s nadhľadom a v pohode 🙂 A jasné, že sa stále bojím….

Neznamená to, že už nemám ambície, sny, plány a projekty. Tých mám na niekoľko životov. Alebo aspoň na tento jeden život a stále verím, že to nejako spolu s vami vymyslím, aby mal víkend 5 dní a pracovný týždeň bol len dvojdňový 🙂

Za tie roky čo fungujem v HK Filozof Bratislava, som si všimol, že po tatranskom kurze (sústredení) je medzi frekventantmi veľké nadšenie liezť vo Vysokých Tatrách a v horách všeobecne. Avšak to nadšenie časom opadne a ľudia majú akýsi prirodzený rešpekt pred horami a to nadšenie pre tatranského lezenie z nich vyšumí. Samozrejme sú aj výnimky. Rešpekt, obava, prirodzený strach pred lezením v horách je normálny jav. Pozitívne je, že sa s tým dá niečo robiť. Ako sa vraví:

„ak sa niečoho bojíš, tak to chyť, dotkni sa toho.„

Dá sa tým aktívne pracovať, pripraviť sa na lezenie v horách, základy má po kurze každý (tento článok predpokladá, že si bol s HK Filozof Bratislava na sústredení v Tatrách a máš absolvovaný aj základný skalkársky kurz). Vieš ako vyzerá hrana, pilier, kút a kútik, čo je to depresia a že previs v Tatrách nemusí hneď vyzerať ako previs vo Vertigu alebo v K2. Vieš aký je rozdiel medzi skobou a karabínou, že vklínenec sa používa tak, friend inak, erárne skoby sú erárne skoby a že štand sa môže skladať aj z 3 (4) bodov, nielen z 2 a že štand môže mať viacero podôb…

Ber to aj takto:

V živote tú najlepšiu a najkrajšiu babu neklofne každý, ale pokiaľ zvolíš zodpovedajúcu taktiku, trochu si to pripravíš, tak to treba raz vyjde 🙂

Preto som sa rozhodol, dať vám zopár tipov ako sa pripraviť na Tatry. Na čo sa zamerať. Ako som začínal ja, čo sa osvedčilo mne… Často krát som bol pankáč a kaskadér, príp. kamikadze. Učil som sa na vlastných chybách. Silné zážitky. Lebo ak chceš liezť v Tatrách, nemôžeš čakať čo pre Teba spraví niekto iný, ale choď lezeniu v Tatrách v ústrety, premýšľaj o ňom. Môžeš byť aj ty pankáč, kaskadér. Alebo sedieť doma. Vraví sa, že „pripravenému šťastie praje„.

Teda pokiaľ nemáš nejakého skúseného spolulezca. Ale máš kamaráta z kurzu, z HK Filozof Bratislava (alebo iného klubu), ktorý má rovnako málo skúseností, ale obaja chcete v Tatrách liezť 🙂 Ber to tak komplexne, čo ti môže dať lezenie do života. Ak sa na skale dostaneš do problému, buď ho vyriešiš alebo spadneš. A spadnúť nechce nikto. Ani pri lezení, ani v živote…

Kde začať, aby som mohol potom ísť s parťákom do Tatier:

Hrádok;
Hohe Wand;
Höllental;
proste viacdĺžky s fixnými isteniami a s borhákovými štandami;
vieš o tom, že viacdĺžku s borhákovými štandami si môžeš precvičiť a zopakovať zručnosti z kurzu aj na Bláznovi alebo na Technickom skle?

Prečo zrovna tam? Sú to viacdĺžkové oblasti dostupné z BA na jeden deň, na otočku. V čom sa tam zdokonalíš bez toho, aby ti cez prsty pozeral inštruktor alebo si sa slepo na neho spoliehal?

zostrojiť štand;
práca na štande;
povelová technika;
aký a koľko si zobrať materiálu do steny;
čo si zobrať do steny, do ruksaku a ako sa lezie s ruksakom;
koľko potrebujem vody;
stačí mi jedna tyčinka? alebo dve?;
vydržím len v goráčke? alebo pribalím ešte nejaký dlhý rukáv?;
orientácia v stene;
…

Spomenuté rakúske oblasti sú husto odistené, ale ak si pôjdeš zaliezť na Hrádok, vyskúšaš si aj zakladanie vlastného istenia (cesty Vzdušná, Stredná, Krátky kút, Stará cesta… a neboj sa ani cesty Dračí kút ) a na ten štand už nejako dolezieš. Ver mi, že tieto cesty ťa na lezenie v Tatrách poriadne pripravia 🙂

Zakladanie, lezenie „po vlastnom istení“:

Máš pred lezením „po vlastnom istení“ stále rešpekt? Kto by nemal. Borhák je predsa len borhák 🙂 Ale čo tak zajsť na Kaľamárku? Pomerne riedko odistené cesty s možnosťami založiť si friend alebo vklínenec. Zároveň je tam kopec ciest, ktoré odistené nie sú. Štvorky. Päťky. Skús si ich vyliezť 🙂

Alebo si na Kaľamárke alebo hocikde inde založ vlastné istenie kúsok nad borhák a odsadni si do neho. Skoč do neho a zistíš, že to funguje 🙂

Vieš o tom, že sa dá napr. vyliezť cesta Sedemskobovka na Pajštúne po vlastnom? A ak ti náhodou dojde morál, pokojne si cvakni borhák…

choď v BA na Platňa pri PKO – a skúšaj štandy na vlastnom, zakladanie… Sadni si do toho štandu. Aj dvaja, traja… To stihneš aj večer po práci, príp. s čelovkou. Alebo ako sa zakladá to reverzo, keď chcem dobrať spolulezca? Pamätáš si to? A ako založím polloďák do štandu, ak chcem istiť prvolezca?

Materiál:

Nemáš polovičné (dvojité) laná? Buď zainvestuješ do seba alebo budeš liezť na jednoduchom lane. Nie je to ideálne, ale aj ja som tiež cca prvých 5 tatranských ciest vyliezol na jednoduchom lane. A ak ťa aj tatranské lezenie nechytí a kúpiš si dvojité/polovičné laná, stále sa dajú liezť hocikde inde odistené viacdĺžky, kde tie laná využiješ.

Vklínence, slučky, karabíny – to ste si asi kúpili všetci, ktorí ste bolo v rámci HKF na tatranskom sústredení.

Friendy – hmm. Hold, niekedy treba do niečoho aj zainvestovať. Ak vieš oplieskať 5-6 euri na kávičku a koláčik, tak nejako už na ten friendík naškriabeš. Alebo si ho 1-2x požičaj 🙂

Lezenie v horách niečo stojí 🙁

Vlastné zlaňáky, prúsikovanie, technická záchranka…:

Niekde som to videl? Niekedy som to aj skúšal? Viem to? Neviem to?

Toto všetko sa dá ísť vyskúšať si na Technické sklo, vlastné zlaňáky pokojne napr. na Troch jazdcov, alebo hocikde inde v malej výške nad zemou.

Cvik robí majstra a nerátaj s tým, že si to v Tarách vygooglíš. Nie je signál, je vybitý mobil, budeš mať stres, málo času atď. Tieto záležitosti musíš mať zautomatizované!

Či už v telocvični, na umeline alebo pod skalou, priestor na debatu je vždy.

Kde začať v Tatrách:

Možno by som na začiatok odporučil tie túry, ktoré si liezol s inštruktorom. Poznáš nástup, zostup, čo to si pamätáš z cesty.

A ďalší víkend? Inšpiruj sa napr. TU a na konci článku pozri PS2 (odkaz na voľné pokračovanie tohto článku).

Skoro v každej doline sú nejaké ľahšie cesty, ktoré by si mal vyliezť a sú v tých cestách aj borhákové štandy. 2-3 cesty, ktoré ti na víkend bohate postačia 🙂 A nehanbi sa za to, že to budú cesty obťažnosti 3-4. Každý tak začínal. A každý rok pribudne ďalšia a ďalšia cesta s borhákovými štandami…

Začni klasikami. Veľká a Malá studená dolina. Mengusovská dolina. Možno Batizovská. Spoznáš ďalšie chaty. Spoznáš doliny, názvoslovie, zorientuješ sa… Ani nebudeš vedieť ako a budeš zbierať skúsenosti.

Študuj starých sprievodcov. Zisti si niečo o autorovi cesty. Aby si náhodou nenaliezol do Páleníčkovej 5tky, alebo Drlíkovej 4+ a pod. Nevieš? Nepoznáš? Napíš svojmu bývalému inštruktorovi! Napíš googlu! Napíš Igimu! Napíš niekomu, kto lezie v Tatrách! Poraď sa s niekým…

Viete koľko mailov mi napísal Peter Kalafut ,keď sa začal po kurze sám túlať po Tatrách? Kvantá 🙂

Charakter ciest:

Si dobrý v platňovom lezení? V Tatrách na to zabudni! Zo začiatku budeš liezť cesty obťažnosti 3-5. A charakter týchto ciest je iný. Sú to kúty, komíny, špáry, piliere…

Že ti kúty a komíny nejdú? Hmm?

Dám ti tipy:

Pajštún: Sedemskobovka. Je vyšmýkaná? Dobre. Tak si prelez cestu Kniha za 5+ (Mastihubov komín). Aj 3x za sebou. Zdá sa Ti to ľahké? Skús „Mockov kút“ za 6+
Blázon: Ludolfovo číslo za 5+, Ľavý kút za 5, Pravý kút za 5, nájdi si cestu v svojej obťažnosti v sektore Venuša-špáry – nejde o to, že by si tieto nepreliezol, ale skúsiť ich preliezť technicky pekne 🙂
proste vyhľadávaj cesty, v ktorých nájdeš komíny, kúty, špáry…
a lez ich do omrzenia, až pokiaľ neprídeš na kútovú a komínovú techniku 🙂
liezť na sokolíka? Pamätáš si na túto otázku z testu? Tak si spomeň a skúšaj aj sokolíkovanie…
ver, že v Tatrách ako keby si našiel 🙂

Kondička:

Bez nej to v horách nepôjde. Uvedom si, že v Tatrách musíš byť rýchly. Ak si pomalý pri lezení, ok. Ale vieš byť rýchly napr. na nástupe, pri prezliekaní a chystaní pod stenou, pri práci na štande… Nie je nič horšie, ako prísť unavený pod nástup. Potom aj pri lezení to vyzerá tak, ako to vyzerá. Trápiš sa. Lebo sú unavené svaly, zle dýchaš a potom sa oveľa viac bojíš a máš menšiu istotu. V horách musíš mať vždy rezervu po ktorej siahneš, keď bude náhodou zle…

Proste na to mysli a sem tam sa choď prebehnúť, choď na turistiku, na bike… Lezeckú kondičku natrénuješ aj po práci na Múriku pri PKO. Nepodceňuj Múrik, doteraz tam stretávam skvelých lezcov.

Lekárnička:

Peter Kelečín raz napísal článok a v ňom takéto niečo: „Lepšia malá lekárnička v batohu, ako veľká doma.“ A to platí nielen pre hory, ale aj pre skalky. Zamysli sa nad tým.

Dobre. Máš lekárničku. Ale vieš čo v nej máš? Čo tak ju raz za čas skontrolovať a zoznámiť sa s ňou? Vieš tie veci používať?

Počasie, názvoslovie dolín, štítov, gps, buzola, orientácia:

Aj toto všetko k lezeniu v horách patrí. Poznáš Aladina na SHMÚ. Super. Ale Aladin nie je všemocný. Spomeň si, čo ti to ten Peter Bukový hovoril na prednáške. Sleduj počasie dlhodobo a z viacerých zdrojov. Momentálne počasie vieš odsledovať aj z radarov. Ak na shmu.sk hlásia výstrahu, neber to na ľahkú váhu. Konzultuj. Premýšľaj.

Keď ideš do novej doliny, zožeň si najprv mapu Tatier a potom mapku doliny. Že nevieš kde? Posnaž sa trochu 🙂

Čo keď na zostupe padne hmla? Mohol si tam byť aj 20x, aj tak zablúdiš… Ver, never, je to tak… Vieš robiť s mapou a buzolou? Je to zastaralé? Ok, tak sa nauč robiť s navigáciou 🙂

Všímaj si počas lezenia aj okolie, pamätaj si záchytné body, vytipuj si únikovú cestu…

Scénár lezenia? Harmonogram lezenia? Že čo to je? Jedna vec je nosiť veci v hlave, druhá vec je, dať si to na papier. Cestu vyliezli prvovýstupcovia za 4 hodiny. Ok. Ale ak k tomu prirátaš 2 hodiny nástup, 2 hodiny zostup a 2 hodiny časovú rezervu, už je z toho zrazu 10 hodinová túra a vyzerá to inak…

Je toho strašne veľa. Uvedom si, že máš vynikajúci základ z kurzov HK FIlozof BA. Pochvalne sa o našich kurzoch vyjadruje dokonca aj SHS JAMES. Ako som písal. Môžeš byť kaskadér a pankáč. Alebo pripravený. A pripraveným šťastie praje. Potom budeš mať pohodu, veľa vecí budeš mať zautomatizovaných, budeš na ne pripravený. Potom príde tá pohoda, ten nadhľad, ten slastný pocit na vrchole, na chate… To zaslúžené pivko, krásne fotky na pamiatku, spomienky. Tie ti nikto nevezme…

Vždy môžeš veci konzultovať – so svojim bývalým inštruktorom z Tatier alebo s niekým, kto v Tatrách veľa lezie. Áno, na internete je toho veľa, ale osobná skúsenosť je osobná skúsenosť. Môžeš sa učiť na vlastných chybách, ale hory často krát chyby neodpúšťajú… A ak aj niečo spravíš zle a dobre to dopadne, pouč sa z toho, zamysli sa nad tým a prekonzultuj to s niekým skúsenejším… Pýtaj sa 🙂 Za to ti hlavu nikto neodtrhne 🙂

Môžete to brať ako návod na lezenie v Tatrách. Ale skôr by som to bral ako odporúčanie a dobré rady pre tých, ktorým sa na tatranskom sústredení HK Filozof BA lezenie v horách zapáčilo a chceli by pri ňom zostať a posunúť sa ďalej.

Lebo

KRAJŠIE AKO HORY, SÚ LEN SAMOTNÉ HORY 🙂

PS: prosím ostatných inštruktorov, príp. tatranských lezcov, aby doplnili svoje skúsenosti, tipy a rady 🙂 Môžete ich poslať mailom na igi [zavinac] coloursofclimbing.sk a následne ich zapracujem do článku

PS2 (júl 2018): môj výber túr pre začínajúcih taternikov pozri TU

foto: archív IM a archív HK Filozof Bratislava

_______________________________
Článok bol pôvodne uverejnený v auguste 2017 na webe HK Filozof BA. V novembri 2019 bol autorom doplnený a presunutý na web coloursofclimbing.sk