Tiež fungoval ten zvláštny fenomén známy medzi horolezcami, keď jeden sa v „prúseri“ nebojí, lebo si myslí, že ten druhý má veci pod kontrolou a ten druhý sa tiež nebojí, lebo si myslí, že ten prvý má veci pod kontrolou.
Samozrejme, väčšinou ani jeden nemá veci pod kontrolou, ale keďže obaja sú pokojní, nepodliehajú hystérii a stresu, často im to zachráni zdravie, či život.
Sú to veľmi silné spoločné zážitky, tie na hrane, ktoré tých, čo ich prežili, veľmi zbližujú a spájajú ich do akéhosi večného pokrvného bratstva.
Tento článok vo mne zrel už dlhšie. V mojej mysli mal mnohé varianty, ako a či ho napísať. To, že nakoniec uzrel svetlo sveta, je dôsledkom zlého a daždivého počasia posledných dní v Tatrách. O tomto čase (20.7.2018) sme viacerí mali byť ešte na Sústredení na Chate pri Zelenom plese (HK Filozof Bratislava) a zaúčať potenciálnych adeptov na lezenie v Tatrách. Človek mieni, počasie mení. Adeptov sme v teréne kvôli dažďu nenaučili dokopy nič.
Ale nielen medzi nimi, ale aj medzi ostatnými sú isto mnohí (absolventi podobného sústredenia, ale aj neabsolventi), ktorí by chceli liezť v Tatrách, ale nevedia si na začiatok vybrať tú vhodnú horolezeckú cestu. Článok je výsledkom mojich skúseností, úvah, plánov a nespočetných návštev Tatier, nekladie si za cieľ byť bibliou pre lezenie začiatočníkov v Tatrách. Možno skôr zdrojom inšpirácie a ďalším príspevkom do metodiky lezenia v letných horách. Dokonca si ani nemyslím, že to čo je v článku uvedené, už niekto niekde nepovedal, alebo nenapísal 🙂
Daný text analogicky nadväzuje na článok z augusta 2017. Predpokladám, že každý, kto bude z článku čerpať inšpiráciu, bez problémov lezie v danom čase na skalkách obťažnosť cca V-VI (UIAA). Samozrejme na prvom konci. Hovorí sa, a z vlastnej skúsenosti to viem potvrdiť, že:
„v horách by si si mal vyberať cesty s obťažnosťou o 1-2 stupne nižšou, ako je to tvoje aktuálne maximum na skalkách.“
Mať absolvovaný kurz skalného lezenia, ideálne aj tatranský kurz pre začiatočníkov v nejakej horoškole. Ale isto sa aj medzi nekurzistami nájde dostatok šikovných ľudí, ktorí majú schopnosť učiť sa pozorovaním, čítaním, sledovaním videí a tieto vedomosti postupne prenášajú a skúšajú si ich v teréne. Takže, chcem liezť v Tatrách a:
- mám za sebou návštevu Hrádku;
- mám za sebou nejakú tú viacdĺžkovku v Rakúsku;
- vyliezol som dostatok ciest po vlastnom istení napr. na Kaľamárke, Hrádku alebo Sitne;
- nemám problém so štandmi;
- viem bezpečne zlaniť;
- viem čítať počasie, terén, sprievodcov;
- mám dostatok informácii o lezeckom materiáli;
- atď.
Pripraveným šťastie praje 🙂
Chcete sa teda posunúť ďalej, Tatry sú relatívne dostupné, skoro v každej doline je chata a nástupy pod stenu sú vcelku príjemné.
Verte mi, že keď pôjdete dvaja vyrovnaní a rovnako skúsení/neskúsení, tak naberiete oveľa viac skúseností, ako keď pôjdete s niekým skúsenejším a podvedome všetko necháte na neho.
Choďte, nebojte sa, veľa sa naučíte a zážitky a spomienky budú mega intenzívne. Samozrejme, ak už sa pre niečo rozhodnete, som k dispozícii vám poradiť. Ešte predtým, ako sa dostaneme k výberu ciest, v skratke k materiálu. Upozorňujem ešte raz na slovíčka „v skratke k materiálu“, lebo tento článok má byť prioritne o tom, čo si preliezť na začiatok v Tatrách a nie o výzbroji a výstroji do letných Tatier. Predpokladá sa, že to máš zmáknuté!
ŠTANDY
Najprv skrátene o štandoch – bavme sa najmä o borhákových štandoch. Ak napr. nevieš koľko karabín a akého typu na štand potrebuješ, tak do hôr liezť nechoď. Vieš spraviť „lodný uzol“ a „polovičný lodný uzol„, vieš čo je to „pavúk“ na štande, čo je to „centrálny bod“ a pod.? Ak nie, prihlás sa na nejaký kurz skalného lezenie, tam sa to naučíš, tieto veci sa nemáš učiť v Tatrách!
Ale štandardne potrebuješ na borhákový štand 3-4 karabíny s poistkou a 1-2 šité slučky.
POSTUPOVÉ ISTENIA
Poďme na postupové istenia – hmm? Samozrejme, aj v Tatrách nájdeš sem tam nejaký ten postupový borhák, nit, fixné istenie, ale toto nečakaj v cestách obťažnosti do VI (nebavíme sa o Ostrve + česť výnimkám, ktoré potvrdzujú pravidlo).
A teraz babo raď!
Pri výzbroji je to vždy o tom, či budeš mať materiálu málo alebo veľa. Každý vám bude radiť niečo iné, neexistuje na to oficiálny návod, koľko si čoho zobrať. Ísť na ľahko a byť rýchly, alebo ísť na istotu, mať kvantum materiálu, ale byť pomalý a ťažký… Na začiatok si toho vezmi radšej viac, časom sám prídeš na to, čo nepotrebuješ, alebo čo naopak áno.
Takže moje odporúčanie, alebo ako to učím ja:
- rátaj s tým, že v lanovej dĺžke založíš cca 10 postupových istení. Možno menej, možno viac 🙂
- v prvom rade, klasické skalkárske expresky ti stačiť nebudú;
- sám si vieš teda vyrátať, koľko budeš potrebovať karabín na postupové istenia, koľko k tomu slučiek rôznych dĺžok; samozrejme niekedy sa dajú použiť aj spomínané krátke skalkárske expresky;
- v poslednej dobe sa používajú na postupové istenia najmä friendy a vklínence rôznych veľkostí a tvarov (vrátane hexákov, abalakov, tricamov a pod.);
- je škoda, že používanie skôb je na ústupe. Skoby nezatracujem. Budem hovoriť za seba, v letných horách skoby (a kladivo) pri postupových isteniach nepoužívam, skoby a kladivo nosím najmä pre prípad „núdzového zlanenia“, zablúdenia v stene a pod. Týka sa to najmä klasík, o ktorých mám dostatok informácií (čo sa týka istenia). Ale dobrá zatlčená skoba je tutofka 🙂 Tomu verte.
- poďme na vklínence – čo to je SADA VKLÍNENCOV? Je to cca 10 vklínencov rôznej veľkosti. Ak ich máš 10, pokojne sa ti zmestia na jednu karabínu, ak ich máš viac, pokojne aj 15, odporúčam si ich rozdeliť na 2 karabíny (malé a veľké vklínence). Aká značka? Hociaká 🙂 Neboj sa kúpiť na začiatok cenovo lacnejšie vklínence od českých výrobcov, osobne ich používam doteraz. Nezabudni na „vyšparovák“ 🙂
- FRIENDY! Zase je ťažké radiť, sú cenovo náročnejšie, ale do hôr ich potrebuješ. Každý nejako začínal, koľko friendov na sedáku máš, toľko ich použiješ. Ale min. tých 5-6 friendov by si mal mať na postupové istenia k dispozícii;
- FRIENDY veľkosti – každá značka má svoje číslovanie veľkostí. Najrozšírenejšia značka friendov, ktorá sa používa je Black Diamond. Z tejto značky v tatranských klasikách využiješ zo sady „Black Diamond Camalot C4“ najmä veľkosti: 0.3, 0.4, 0.5, 0.75, 1 a 2. Na začiatok to stačí, časom si kúpiš aj nejaké menšie veľkosti, príp. si niektoré veľkosti zdvojíš. Ak používaš inú značku friendov, nájdi si na internete rozsah použitia daných friendov a nájdi si adekvátnu veľkosť;
- neborhákové štandy, resp. tzv. štandy na vlastnom istení – ak v ceste nie sú borhákové štandy, samozrejme musíš materiál navýšiť (taktiež sa môže stať, že z nejakého dôvodu k borhákovému štandu nedolezieš – mysli na to!);
- nebudem sa tu venovať ďalej lanám, sedákom, prsákom, prilbe, orientácii, čítaniu sprievodcov, taktike, počasiu, bezpečnosti, individuálnemu vybaveniu lezca, lekárničke a pod. Predpokladám, že k tomu vedomosť máš! Podstatou článku je niečo iné.
Poďme teda na mnou odporúčané tatranské cesty pre začiatočníkov. Sú to megaklasiky, kto liezol v Tatrách, ten ich isto pozná. Kde začať? Pokojne by som išiel na Voliu vežu a dal si Južné rebro (obť. III).
No a čo, že to je LEN za tri!
Ak si to preleziete, zvládnete zostup, budete šťastní ako blchy a endorfíny vám budú striekať z celého tela 🙂 Zrazu to tatranské lezenie bez inštruktora alebo skúsenejšieho parťáka uvidíš úplne inak. Objednať chatu, sledovať počko (z domu, z doliny ako aj ráno pred túrou a počas túry), kde zaparkovať, koľko mi bude trvať nástup, spraviť si časový harmonogram túry, či nájdem vôbec samotný nástup, čo si zbaliť do ruksaku a čo nechať doma, resp. na chate, nájsť zostup… Jednoduché? Nepodstatné? Bez toho, aby si to skúsil na vlastnej koži, to nezistíš 🙂
Podstatné informácie k cestám (topo, nákres, fotky…) nájdete na http://www.tatry.nfo.sk/
Časom však zistíš, že sa lezie nielen to, čo je uvedené na internete, ale že existujú aj horolezeckí sprievodcovia od Puškáša, Kroutila, Bobovčáka a iných, sprievodcovia na chatách…
POPRADSKÉ PLESO – Mengusovská dolina:
- Volia veža – Južné rebro (III), borhákové štandy;
- Volia veža – Štáflovka (V), borhákové štandy – VIDEO od partičky z tyger.sk;
- Volia veža – Stanislavského cesta (V), borhákové štandy;
- Žabí kôň – Východným hrebeňom (III), štandy na vlastnom istení – odporúčam liezť cez pracovný deň! Sú to síce len 3 dĺžky lezenia, ale stojí to za to!
- Žabí kôň – Häberleinova cesta (IV), štandy na vlastnom istení – zlaníte z predchádzajúcej cesty a ste hneď na nástupe tejto cesty (1 BH na nástupe). Obe uvedené cesty na Žabieho koňa sa dajú v pohode stihnúť za jeden deň.
Zbojnícka chata – VEĽKÁ STUDENÁ DOLINA – Široká veža a Ostrý štít majú top žulu!
- Široká veža (J) – Motykova cesta (V), borhákové štandy, megaklasika;
- Široká veža (J) – Klasická cesta (IV-V), štandy na vlastnom istení;
- Ostrý štít (J) – Motykova cesta, (IV), ale pozor, začneš o kúsok vedľa a nie je štvorka ako štvorka 🙂 štandy na vlastnom istení, megaklasika;
- Ostrý štít (J) – Häberleinova cesta (IV), štandy na vlastnom istení, pre mňa osobne jedna z najkrajších štvoriek v Tatrách;
- Ostrý štít (JZ)– Ostrie JZ piliera (V), štandy na vlastnom istení, brutál expozícia;
- P O Z O R – naštuduj si poriadne zostup (zlaňáky) z Ostrého štítu ! ! !
- Javorový štít (JZ) – Rebrom na východný vrchol (V), borhákové štandy, aj postupové borháky (ale treba aj zakladať), mne sa tá cesta nepáči, ale je to klasika;
- Strelecká veža – Ľavý pilier (III-IV), borhákové štandy (info z 6/2024);
- Strelecká veža – Pravým pilierom (V), štandy na vlastnom istení;
Téryho chata – MALÁ STUDENÁ DOLINA:
- Malý ľadový štít (J) – Cesta k slnku (V), borhákové štandy, ale nepoznám nikoho, kto našiel všetky 🙂
- pri zostupe z Malého ľad. štítu schádzaš sčasti po severnej strane –
P O Z O R – na začiatku leta, alebo v okóbri tam môže byť sneh a ľad ! ! ! - Baranie rohy – Šádkova cesta (IV), štandy na vlastnom istení;
- Baranie rohy – Ľavá depresia (JZ) – Lukeš – Syseľ (IV), štandy na vlastnom istení, ale prvé dva štandy sa dajú (borháky) využiť z inej cesty;
BATIZOVSKÁ DOLINA:
- Batizovský štít (J) – Kuttove platne (IV+/V-), borhákové štandy, odporúčam liezť cez pracovný deň a vtedy keď nemajú Poliaci, Maďari, ani Česi štátny sviatok;
- Batizovský štít (J) – Kubín – Roland (V), štandy na vlastnom istení, vyrovnané lezenie od začiatku do konca. Náročnejšie pre začiatočníkov;
- Batizovský štít (J) – Cesta Komarnických (IV), štandy na vlastnom istení;
- P O Z O R – z Batizáku je pomerne ťažký a náročný zostup ! ! !
POPRADSKÉ PLESO – Zlomiská:
- Ošarpanec Malý (JV) – Puškášova cesta (VI+), borhákove štandy, kľúčový krok potrápi (1 BH). Náročnejšie pre začiatočníkov;
- Ošarpanec Malý (JV) – Plšekova cesta (VI-), borhákove štandy, nejaký postupový borhák tam nájdeš a čakaj, že bič plieska na konci 🙂 Náročnejšie pre začiatočníkov.
Tieto dve cesty sú mega klasiky v krásnej žule, ale možno si ich nechajte na čas, keď budete mať formu a čo to v Tatrách odlezené. Sami vidíte aká tam je obťažnosť, kto si počká, ten sa dočká 🙂
A na záver predsa len Chata pri Zelenom plese a jej okolie:
- Žeruchova veža východná – Južným pilierom (III, jedno miesto V), cesta má zhruba do 2/3 steny borhákové štandy; ak budeš pokračovať ďalej po pilieri, žiadne borhákové štandy tam nenájdeš. Ak nebudeš pokračovať po pilieri, dá sa to doliezť „choďákom“ – žľabom po pravej ruke;
- Kozia kôpka – Južný pilier, Puškáš (III, II) – prvá dva štandy sú borhákové. Na jeseň 2019 pribudol tretí štand s 2 nitmi. Následne vieš odtiaľ vytraverzovať až do žľabu, ale samozrejme dá sa doliezť až na vrchol. ;
- Žeruchova veža východná – Čepelova cesta (VI), borhákové štandy, sú tam dva kľúčové kroky, v prvom je na 99% postupový borhák, pod druhým kľúčovým flekom sa dal pred pár rokmi založiť tutový vklínenec… Náročnejšie pre začiatočníkov;
- Kolový štít (JV)– Stredom Šádek – Zlatník (V+), borhákové štandy, ale ozaj poctivé lezenie. Musí byť aspoň 2-3 dni bez dažďa. Náročnejšie pre začiatočníkov;
- Jastrabia veža (JZ) – Pietrzak – Surdykovski (V), borhákové štandy – prvých 90-100 metrov lezieš „Starou cestou“, následne odbočíš doľava a užívaš si krásne, vzdušné lezenie 🙂 Náročnejšie pre začiatočníkov;
- Čierny štít (JV) – Puškášov pilier (IV-V), borhákové štandy – krásne lezenie v pevnej žule. Jedna z najkrajších ciest v tejto obťažnosti v okolí Ch. pri Zelenom plese. P O Z O R – v prípade hmly a vlhka, pomerne náročný zostup ! ! !
- Jahňací štít (J) – Stredom steny (IV-V) – podrobnosti TU
Toľko môj výber. V Tatrách sú stovky ciest. Tisíce… Ideš liezť jednu, ale vždy maj pripravenú náhradnú variantu!
Pre prípad.
Zlakneš sa cesty.
Alebo bude v ceste už iné družstvo.
Alebo bude cesta po daždi mokrá a zatečená.
Alebo čo ja viem čo…
Neboj sa pýtať. Známych, neznámych, kamarátov, na chate, na internete. Získaj už doma kvantum informácií o vybratej ceste. Pre niekoho je daná cesta ľahká, pre iného ťažká, pre niekoho pekná, pre iného škaredá. Iné Ti povie 5-kový lezec, iné 7-čkový, iné tatranský začiatočník, iné tatranský vlk 🙂 A cesta končí až dole v doline ! ! !
Buď pokorný a nehanbi sa za to, že budeš liezť zo začiatku trojky a štvorky. Čo má prísť, príde 🙂
Keď aspoň polovicu z tu uvedeného preleziete, získate dosť skúseností a následne budete už sami vedieť čo, ako a kde v Tatrách… Napriek uvedenému vyššie, na záver ešte pre istotu zdôrazním:
„Odporúčam začiatky lezeckej činnosti v horách vykonávať pod dozorom metodikov klubov, inštruktorov, prípadne v horolezeckých školách.“
Copyright © Igor Marks (text a foto, resp. foto – archív Igi M.), 20.7.2018 a 28.11.2019
© coloursofclimbing
igi [zavinac] coloursofclimbing.sk
PS: dávam taktiež do pozornosti článok v časopise Horolezec 2/2018 (Príprava na letné hory, s. 58 – 59). Článok pripravila „Metodicko-bezpečnostná komisia SHS JAMES“.
PS2: na záver ešte jeden tip, maj stále u seba, na svojom sedáku, pri lezení v horách: 1. čelovku; 2. nožík; 3. vypnutý, ale nabitý mobil; 4. zbalenú goráčku v malom vrecku! U seba! A nie u parťáka v ruksaku, ani nie pod stenou!
_______________________________
Článok bol pôvodne uverejnený v júli 2018 na webe HK Filozof BA. V novembri 2019 bol autorom doplnený a presunutý na web coloursofclimbing.sk
