Letná tatranská horolezecká sezóna 2019 v štýle coloursofclimbing

Ani to tak nevyzeralo, ale nakoniec letná tatranská horolezecká sezóna 2019 dopadla pre mňa úspešne. Pomalší rozbeh, aj keď s júnovým prelezom jednej z najkrajších tatranských ciest (Plesová sezóna na Malý Ganek, JZ), za to grandiózny jesenný záver s čerešničkou na torte vo forme prelezu trilógie ťažších ciest s mojou najčastejšou parťáčkou do hôr, Haike – Shangri-La na Ostrve, Korsvoldov tanec na Žeruchách a Óda na radosť na Kežmaráku.

• 

• 

• 

Cesta „Óda na radosť“ na Kežmarskom štíte bola jedným z mojich zamýšľaných plánov na rok 2019, prelez sa podaril v posledný pekný deň tatranského babieho leta. Pôvodne som do nej nahováral Ruda Hajdučíka, žiaľ zo zdravotných dôvodov sa nepridal, ale verím, že si spolu ešte vylezieme kopec iných krásnych ciest 🙂

• 

• 

• 

Ako tak bilancujem, zisťujem, že väčšinou mám silné sezóny počas nepárnych rokov. Či už to bol rok 2011 a silné tatranské leto, rok 2013 a výjazd do Verdonu a následne parádna tatranská jeseň, príp. rok 2015 a návšteva švajčiarskych Álp a top sezónou bol asi rok 2017, kedy sa darilo nielen v letných a zimných Tatrách, na slovenských skalkách, ale vyšiel aj výjazd do Chamonix a opäť do Verdonu.

V roku 2019 sa síce nejaký super zájazd do zahraničia nepodaril, i keď v Rakúsku som čo to poliezol, aj v Paklenici sme pekné dlhé cesty vyliezli, Tatry sú predsa len naša domáca oblasť a ozaj som so sezónou v Tatrách spokojný.

Možno je to aj tým, že ako roky a skúsenosti pribúdajú, viem si počkať na počasie a asi už mám aj ten cit pre výber cesty. A tak viem, kedy ísť do Tatier, čo si preliezť nové, alebo naopak, či niekoho vziať do nejakej cesty, ktorú som už liezol, ale jej krása vás láka vrátiť sa.

Ale ako sa vraví, keď vyjde počasie, tak je pekne a dobre všade 🙂

Samozrejme, môže byť pekné počasie, môžeš si vybrať krásnu cestu na prelez, ale pokiaľ si nevyberieš toho správneho spolulezca, nikdy to nebude ono. Predsa len, ak máš s niekým stráviť na horách vo dvojici/trojici intenzívnych 48 hodín, nemôže to byť len človek, ktorý dobre lezie, ale musí tam byť aj niečo viac!
A vždy to lezenie bude u mňa o ľuďoch!

• 

• 

• 

• 

• 

• 

Ešte trochu štatistiky.
Rok 2019, Igi a letné Tatry:

• liezol som s 10 spolulezcami;
• absolvoval som 9 letno-jesenných výjazdov, z toho 2 kurzy;
• evidujem množstvo krásnych fotografií od 13 fotografov;
• vyliezol som 21 ciest, z toho 10 nových ciest;
• posunul som si hranicu max. obťažnosti v letných Tatrách zhruba na úroveň 8-/8 UIAA
• a ku 31.12.2019 evidujem vo svojom denníčku vylezených 119 tatranských ciest a celkovo absolvovaných 182 tatranských horolezeckých túr 🙂
• dobrý pocit = nevyčísliteľný 🙂

Ešte predtým ako chronologicky zmapujem moje letné tatranské výjazdy za rok 2019, rád by som sa pristavil pri zopár ľuďoch a veciach, ktoré mi spravili a robia radosť.

Začnem asi s Haike – som rád, že v roku 2019 našla opäť radosť do lezenia, nebojí sa ani vyšších čísielok a má stále chuť zlepšovať sa a spoznávať nové miesta a zákutia nielen Tatier. A podľa jej slov, chce ďalšie roky liezť a liezť a liezť… Nezdá sa to, ale toto dievča atakuje hranicu 50 tatranských horolezeckých túr.

Pokračujem s Lili – som rád, že som spoznal a našiel ďalšieho skvelého a úžasného človeka nielen na druhý koniec lana. Dievča s neuveriteľným ťahom na bránu, ktoré sa nebojí prvého konca lana a výziev 🙂 Popri množstvo svojich iných povinností mala silnú tatranskú sezónu, kopec toho preliezla a nerieši, či v ceste sú alebo nie sú borhákové štandy. Klobúk dole! A verím, že túto zimu nám vyjde aj spoločné zimné lezenie a budem jej môcť odovzdať svoje skúsenosti.

No a na záver, mladé pušky z Turca – duo Marek H. & Marek B., vyskúšali sme si spolu Tatry, aj nejaké tie skalky, je s nimi pohoda, rovnaká vlnová dĺžka, hodnoty a pohľad na život a lezenie… A postupne sa mi ich podarilo včleniť do našej partičky 🙂

Rumanova dolinka, Malý Ganek, JZ – 29. a 30. jún 2019

• spolulezec: Haike
• vylezené cesty: Hlava Anakondy vl. variant (5-) a Plesová sezóna (5+)

Začiatok sezóny síce až na konci júna, ale s o to krajším počasím a dlhším nástupom. Krásne platne JZ-ej steny Malého Ganku, škoda, že nemajú aspoň 200-250 metrov. Prvý deň to bolo také ľahké trápenie, v nedeľu sme sa zhodli, že sme liezli jednu z najkrajších tatranských ciest a ak nie ciest, tak isto jednu z naj lezeckých dĺžok. Obťažnosť neriešte, krása cesty nespočíva v stupni obťažnosti!

• 

• 

• 

• 

• 

• 

Ch. pri Zelenom plese a kurz/sústredenie pre začiatočníkov – júl 2019

• spolulezci: Maťa Ď. & Tomáš B.
• vylezené cesty: nováčikovské klasiky okolo Brnčalky na Koziu kôpku, Kozí štít, Jastrabku, Čierny štít…

Sem tam trochu inštruktorovania nezaškodí a v lete (aj keď sme celý týždeň mrzli) som mal ešte aj šikovných frekventantov. Najmä v posledný deň sústredenia si poctivo užili obaja prvý koniec lana a ešte väčšiu radosť mám, že následne o pár týždňov išli liezť do Tatier.

• 

• 

• 

Veľká studená dolina – 9. a 10. aug. 2019

• spolulezci: Marek H. & Marek B.
• vylezené cesty: Klasická c. na Širokú v. (4-5), Prostredný pilier na Streleckú v. (5), Häberlein na Ostrý š. (4)

Mladé pušky a sivý veterán vo VSD. Alebo keď si nevieš nájsť v BA spolulezca, musíš hľadať v Martine. Alebo #coloursofclimbing rozširuje svoj tím. Dlho dlho sme sa už dohadovali s duom Marek & Marek na spoločnom lezení. Plány boli veľké, únava, teplo a naša slabá forma nakoniec rozhodli, že si zalezieme na pohodu. Kopec srandy, spoločné témy napriek pomerne veľkému vekovému rozdielu, 3 krásne klasické cesty za 2 dni na pohodu a hlavne kopec prebratých snov, plánov a áno, aj žien.

• 

• 

• 

• 

• 

• 

Mengusovská dolina – 17. a 18. aug. 2019

• spolulezec: Lili
• vylezené cesty: Štáflovka (5) a Hviezdova c. (6/6+) na Voliu v., Augustová na Ostrvu (5+) a niečo na Ihlu v Ostrve (2-3)

Lezecká všehochuť okolo Popradského plesa alebo dlho dohodnutý výlet, za to s viacerými spontánnymi rozhodnutiami. Tentokrát to bolo v štýle #coloursofclimbing možno ešte o niečo viac ako inokedy. Cieľom bolo vyliezť si aj niečo nové, ale hlavne ukázať Lili nejaké parádne tatranské klasiky. Takže boli aj klasiky na Volovke, aj trochu skalkárčenia na Ostrve a na záver bonus na Ihle v Ostrve. S mladou pani alias večnou slečnou by človek čakal, že sa zdokonalí v angličtine, ale my sme furt len tú poľštinu.

Parádne bolo, nezmokli sme, smiech sa ozýval dolinou, Lili zaliezla na jednotku, ťahá ju to na prvý koniec lana, kondičku má namakanú nielen z Álp, je zvedavá, dobre a k veci sa pýta, takže to bol zároveň aj indivindi metodický kurz o rôznych spôsoboch istenia prvolezca na štandoch. Výjazdu, aj Lili, udeľujem 10 vklínencov z 10 🙂

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

Ostrva – Shangri-La – 31.8.2019

• spolulezec: Haike
• vylezená cesta: Shangri-La (8-/8)

Sám som bol prekvapený, keď pár dní pred predĺženým víkendom Haike súhlasila s mojim nápadom ísť do tejto cesty. Lakonicky povedala, že nejako to dá 🙂 Aj si posedela, ale nehákla ani raz a porobila všetky kroky. Ale raz túto cestu dá v kuse, má na to, len musí zase liezť ako napr. v r. 2017…

Trošku bláznivý výjazd 🙂
Plány na koniec augusta iné, ale niekedy je počasie a koleno proti. Nevadí. Aj na SK je krásne, tak sme si dali lezeckú všehuchuť po SK v štýle #coloursofclimbing.
Vo štvrtok 29.8. začíname s Haike na Sekaninách, v sektore nad Bunkrom a lezieme 30m skvosty, potom presun na obľúbenú Kaľamárku, kde lezieme v piatok. Lebo Kaľamárky nie je nikdy dosť. Podvečer ďalší presun pod Tatry a parádne posedenie so starými známymi v super reštike Lahodnosti – odporúčame.
V sobotu smelo nesmelo na Ostrvu, na vtedajšie búrkové obdobie úplne ideál. 
A neuveríte, v nedeľu sa ocitáme v mekke slovenského bolderingu a v prostredí jedného z najkrajších lesov na SK a to priamo na Končitej 🙂

Shangi-La: Krokovo a pohybovo nádherná cesta, pôvodne ohodnotená ako osmička, časom zhodená na 8- al. 8-/8 = súhlasíme. Aj keď, Ostrva a Shangri-La predsa len nie je to pravé tatranské orechové…

• 

• 

• 

Ch. pri Zelenom plese a kurz MCI – sept. 2019

• spolulezci: Peťo H., Miro D., Marek R.
• vylezené cesty: klasiky na Jahňací š. a Koziu k.

Sem tam si treba doplniť aj vzdelanie a po dlhej dobe sa ocitám na opačnej strane, teda nie ako inštruktor, ale ako frekventant a inštruktorský ašpirant. Na kurzoch je to vždy o tom, niečo sa naučiť a o metodike. Ale podarilo sa aj niečo preliezť a navŕtať 3 štandy na Jahňací štít (Stredom steny, Bocek – Šádek) a taktiež sme doplnili tretí štand na Koziu kôpku v Puškášovi.

• 

• 

• 

Jesenný Kežmarák v lúčoch slnka – 29. sept. 2019

• spolulezec: Dáša L.
• vylezená cesta: Birkenmajerova c. po rampu na Kežmarský š., J. (4-5)

Po dlhšej dobe opäť s Dáškou spolu na lane a prelezená ďalšia klasika. Birkemnajer príjemne prekvapil, proste klasika ako vyšitá. Začína mojej jesenné učenie, t. z., že v sobotu väčšinou niekde prednášam na VŠ, potom presun niekam a v nedeľu lezenie 🙂 A prečo nie, keď je dobrá predpoveď.

Alebo ako hovorí Dáša: „V nedeľu sa chodí do kostola!“

A ešte sme aj Jaškovi s Katkou peknú fotku na Vidlovom hrebeni spravili 🙂

• 

• 

• 

• 

• 

• 

Žeruchova v. východná – 13. okt. 2019

• spolulezec: Haike
• vylezené cesty: Korsvoldov tanec (7) a Hartman – Novotný (5) na Žeruchy

Keď sa chce, dá sa toho za 1,5 dňa stihnúť veľa. Ako inak, v štýle #coloursofclimbing. Keďže sme sa s Haike bavili, že tento rok ešte ani jeden z nás nebol na diskotéke, tak sme sa rozhodli, že to bude víkend tanečný 🙂

V sobotu ráno si ešte odprednášam svoje na VŠ, poobede už však krepčím tanečné krokové variácie v dlhých lezeckých cestách na Komjatnej, večer sa polopracovne, polosúkromne socializujeme na MFHF v Poprade a v nedeľu skoro ráno smer Brnčalka na kávu s chatárom a potom šup na Žeruchy a tancovačka nielen v Korsvoldovi, ale aj v jednej staršej, nanovo preistenej ceste (Hartman – Novotný, 1986).

Haike prvýkrát v Korsvoldovi, môj návrat do tejto cesty po 8 rokoch (2011). Vtedy boli 3 stupne, teraz asi 25 st. 🙂

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

Kežmarský š. – Óda na radosť – 27. okt. 2019

Klasika – ja v sobotu prednášam, Haike fotí gýčovky na Lomničáku. V sobotu večer sa stretávame na Skalnatom, rýchlo spať a…

• spolulezec: Haike
• vylezená cesta: Óda na radosť na Kežmarský štít, J (7+/8-), nástup „Ľavým Puškášom“

Babie leto finišuje, mne už sa ani nechce ísť do Tatier, Haike však sľubuje, že všetko, čo vymyslím, vylezie, že všetko zariadi a vybaví. Takže vyberám Kežmarák a Beckovu cestu „Óda na radosť“ za 7+ (subj. nám prišiel bolder ťažší, možno aj za 8-). Celý rok do cesty nahováram najprv Ruda Hajdučíka, potom aj Mareka Hurtu, ale ako vždy, Haike nesklame.

Zaliezli sme si špičkovo, priam megašpičkovo. Aj sme sa konečne cítili zase ako horolezci, keďže sme boli po dlhej dobe vo väčšej stene. Všetko vyšlo, až na jednu drobnosť. Nepodaril sa nám súvislý voľný prelez, žiaľ, v tretej dĺžke som zle prečítal previštek a posedel si. Následne som bolder preliezol voľne. Radi sa však do cesty vrátime…

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

Toľko moja (naša) letná tatranská sezóna, článok dlhý, ale bude aspoň archivovaný. Snáď sa vám aspoň fotky páčili 🙂

Ďakujem všetkým spolulezcom a tým, čo podporujú naše sny a ciele.

Autor textu: Igi M., #coloursofclimbing (9. jan. 2020)

Autori fotografií: Haike I., Marek H., Marek B., Lili W., Miro Peťo, Peter Padúch, Miro Ďurovec, Dáša L., Katka Jasenčáková, Ivan Žila, Peter J., Andrzej Ficek z climber.com.pl a Igi M.