Skalkárska sezóna beží na plné obrátky, pomaly plánujem, čo si najbližšie vyleziem v letných Tatrách a akosi som aj zabudol, čo sme v zime preliezli. Plány boli. Tak ako vždy. Ale na rovinu treba napísať, že počas zimnej sezóny 2019/20 som v Tatrách z pohľadu lezenia moc vody nenamútil.
Dôvody? Kašlať na ne! Vždy som sa snažil hľadať spôsob ako to ide a nie dôvod, prečo to nejde!
Raz nám zima dopraje, inokedy zase nie.
Ale v skratke: Haike, ako top spolulezec v horách, išla začiatkom decembra pod skalpel. Do toho 2x choroba, nejaké tie kurzy, kopec prednášania a učenia v škole a v polovici marca plánovaná Haute Route v Ötztalských Alpách na lyžiach – to znamenalo, nutnosť naháňania výškových metrov na lyžiach a stratenej a zdecimovanej kondície po chorobe.
Skialpinizmu som toho v zime nedal už vôbec nič, táto zima bola na 99% na lyžiach skitoruingová 🙂 Ale možno si len treba začať zamieňať pojmy ako mnohí a potom budem aj ja veľký skialpinista 🙂 Aspoň rečami 🙁
Napriek uvedenému, je za mnou (nami) kopec výletov, veľa veľa fotiek, množstvo zážitkov a nových skúseností. Najviac si asi cením, že sa mi podarilo v zime dvakrát zaliezť v severnej stene Ďumbiera v Nízkych Tatrách. V Ďumbieri je väčšinou nevľúdne počasie, podmienky málokedy prajú. Avšak január 2020 bol v tomto opakom. Často bezvetrie, tesne pod nulou, firny a parádne držiaci sneh, radosť liezť 🙂
Zimu posledné roky začíname s Haike väčšinou v okolí Popradského plesa. Tento rok robíme výnimku, ideme na Terynku, slečna má pár dní pred operáciou kolena. Reku, nech si užije trochu zimy. Operáciu absolvovala, vyzerá, že úspešne. Aj to vyzeralo na rekonvalescenciu v nížinách, ale človek mieni, muži menia 🙂 Ale naspäť na Terynku!
Toto sa na Terynke neomrzí… 
Ráno síce pekne, ale len chvíľu… 
Druhý deň bol najmä o pohode 🙂
Na začiatku zimy fotky na FB hlásia dobré podmienky v SV-ej stene Malého Ľadového štítu v ceste Krištálový sen (V, 80st.). Famózna cesta. Mám ju prelezenú z januára 2017, kedy bola ozaj v top podmienkach. Na konci apríla 2017 sme si ju chceli preliezť prvýkrát aj spolu s Haike. Žiaľ, na pár minút vtedy zasvietilo slnko, ohrialo vrchné partie a boli sme pod paľbou padajúcich ľadov… Takže útek po 1. dĺžke. Začiatkom decembra 2019 ideme do toho. Predpoveď neistá. Doobeda dobre, poobede vetrisko, sneženie, oblačnosť. A aj tak bolo, akurát, že tento nečas prišiel už pred obedom. Vyliezli sme cca 70-80 metrov, ozaj to išlo ako po masle, podmienky dovtedy vynikajúce. Potom sa to všetko zvrtlo, takže zase mastíme dole. Ale Haike sa do cesty isto rada vráti. (PS: v ceste už mám tuším 4 skoby)
Krištáľový sen, Haike. 
Tu už sa Haike usmieva, sme za najťažším, ale hlavne sa teší, lebo velím ústup… 
Zlaňujeme… 
Po návrate na chatu, mali čerti hore svadbu 
Haike & Igi 
Mišo G. & Ďurifuk, v nedeľu to neprebili ani na nástup. Nečudovali sme sa…
Potom sa celú noc čerti ženili, v nedeľu Mišo G. s Ďurifukom do cesty nevedeli ani nastúpiť, my sme dokonca pre množstvo nového nafúkaného snehu nevedeli vyjsť ani do Baranieho sedla. Ale aspoň sme sa pomotali po doline a niečo pofotili.
Z nedele. Po vetre a snežení to bolo maximálne na prechádzky. Haike. 
Alebo na snívanie a o ďalších plánoch. Igi.
Január bol v znamení Ďumbiera a Nízkych Tatier. No a prečo nevyužiť ponuku od znalca steny a náčelníka GLK (Rudo Hajdučík). Na Ďumbieri vraj v niektorých cestách podmienky desaťročia, tak šup ho do parádnej ľadovosnehovofirnovej cesty (Ľadový zárez – variant, Cesta na pamiatku J. Petrenčáka – Štiavnica, Ďumbier).
Alebo keď sa spojí GLK, Mountainia a Colours of Climbing 🙂
Ďumbier, domáce ihrisko Stredoslovákov, večne ufučaný. Teraz pre zmenu južný vietor, takže sme boli pekne v teplúčku v závetrí 🙂 Pridáva sa k nám Mirko Černo a Matej Piliar, ranný čaj a horec na chate a ideme na to.
Miro, Rudo a Igi. Užíval som si to, skúsenosťami to okolo mňa len tak sršalo! 
Miro v prvej dĺžke, my s Rudom sa pomaly blížime k nástupu. 
Mirko a prvá dĺžka ešte raz. Vraj sa to dlhé roky neliezlo. Bolo to krásne pretečené, super držiaci snehoľad. Žliabky, zárezy… Čo sme sekli, to držalo, len niekedy bol problém dobre sa zaistiť. 
Náčleník GLK z rodu náčelníkov v prvej dĺžke, cca 55m krásneho lezenia. 
Rudo a Maťo, prvý štand 
Miro Černo – ak by ste chceli horského vodcu, odporúčam. Super človek a parádny vodca! 
V 2. dĺžke zo začiatku trochu s rozbahou a bez istenia, potiahol som asi 80m. V 3. dĺ. nás čakal už len cca 40m dolez na hranu. 
2. dĺžka, detail 
Rudo vo výleze 2. dĺžky. 
A svojka na záver: GLK & CoC. V stene tichúčko, na hrebeni nepríjemný vietor, ledva sme zbalili laná a boli sme radi, že nám lyže neufúklo. 17.1.2020 
Naša cesta, topo.
Podmienky v Ďumbieri pretrvávajú, hádžem cez týždeň udičku Lukymu. Keď sa spojí coloursofclimbing a podsnami.sk, vznikne z toho veľmi vydarený výjazd v štýle časovky, alebo keď sa dá, všetko sa dá stihnúť 🙂 Lukáš pomaly zbiera skúsenosti zo zimného lezenia, hádam niečo odomňa pochytil, takže to bol aj taký minikurzík 🙂 Využívame top podmienky v stene a hybaj do megaklasiky ďumbierskeho lezenia 🙂 (Ďumbier, severná stena, Baníkov pilier, 21.1.2020).
Bolo to v štýle RIDEandCLIMB or CLIMBandDRIVE 🙂
- 5.20 odchod zo Senca;
- 9.15 horec na Chate M. R. Štefánika;
- 11.50 naliezame do cesty;
- 15.00 dávame s Lukym ťukes na Ďumbieri;
- 19.15 príchod na byt do SC/PK;
- do 23.00 robím na compe, som na kašu;
- ale stálo to za to!
Ráno stretko o 5.20 v SC a vyrážame smer Trangoška a Ďumbier. Pekne nabalený, ťapkáme na lyžiach. 
9.15 horec na Štefáničke a hybaj hore na Ďumbier, kochať sa výhľadmi na VT so super inverziou 
Zlaníme, či zídeme? 
A šup ho pekne na mačkách schádzame pod stenu/nástup. Niekedy ako rak, niekedy zase inak. 
Sústredný a excitovaný Luky na nástupe pod stenu, teda na zostupe pod stenu 🙂 
Luky v akcii, o chvíľu sa naväzujeme na lano a ideme na to. 
Igi, 1. štand. Krásne výhľady za nami, príjemná ľahšia cesta, vietor akurát, teplota tesne pod nulou, ideálne premrznuté snehy. 
Jeho výsosť, tatranská… 
Cesta je to obťažnosťou pomerne ľahká, štvorkového lezenia je tam tak cca 12-15m, taký skalný tanec a traverz po monohrotoch. 
Ale je to pomerne vzdušná cesta. 
Luky a Igi, v štýle #puravidalife 
Liezli sme pilier tiahnuci sa stredom fotky
Luky aj pekné video spravil. Je to ľahšia cestička, kto chce spoznať stenu a vyskúšať čaro zimného lezenia, odporúčam. My sme ju mali ozaj vo vynikajúcich podmienkach, liezlo to samé 🙂 A hádam s Lukym toho v zime ešte čo vylezieme!
Začiatkom januára si cestu Baníkov pilier vyliezla aj Baška. Všestranné dievča, veď to má v génoch. A do steny ju nezobral nikto iný ako Rudo (jej otec). Vraj sa jej páčilo a splnil sa jej sen 🙂 Ak neviete nič o Rudovi, skúste si vygoogliť (Rudolf Hajdučík), čo to je za postavičku a prečo je zapísaný v histórii, ale aj v súčasnosti, slovenského horolezectva veľkými písmenami 🙂
Baška a Rudo. Dcéra a otec. Baníkov pilier, Ďumbier, 12.1.2020 
Baška a Rudo. S oboma ma spája množstvo zážitkov a akcií nielen na lane a na lyžiach.
Január končí, mne začínajú povinnosti. Veľa prednášok v škole, do toho si dorábam môj inštruktorský kurz, plánujeme a realizujeme s Jaškom lezecké sústredenia a kurzy atď. V rámci môjho ďalšieho vzdelávania som sa ocitol na prelome januára a februára 2020 na Popradskom plese. Kurz budúcich inštruktorov horolezectva – zimná časť, tentokrát som teda v pozícii frekventanta. Veľa teórie, debát, nácviku, aj nových vecí, precvičovanie starých, ale aj lezenie. Počasie počas 5 dní také aj onaké, v niektoré dni liezli iba Maďari a Česi (asi viete ako bolo – sneženie, odmäk a vietor okolo 100 km/hod.).
Ako učiť kurzistov 1 🙂 
Ako učiť kurzistov 2 🙂 
Výhľady z Tupej. Ideme nacvičovať lezenie v trojiciach a dvojiciach a súbežné lezenie v trojici
Napriek tomu sme stihli 2 ľahšie cesty – na Tupej, Gálfyho rebro (variant zľava), obť. cca 4/4+ a na Zlomiskovú vežu nejaký variant Szcepanského cesty (obť. 3, sem tam 4).
Ďuro a Bešo, valíme hore, poobede hlásia zmenu počasia. Tupá, Gálfyho rebro 
Magda, poľská kobieta, alebo ako sa dá počas lezenia skoro stratiť mačka 🙂 
Čači a Miro si struhli dosť seriózny variant na Gálfyho rebre, v polovici steny sa všetci stretávame. 
Zlomisková veža, hľadáme si svoje cestičky a svoje varianty. A niekedy aj miesto na štande… 
Magda, Igi – nácvik zostupu lavinóznym žľabom
Toľko z mojej (našej) horolezeckej zimy 2019/20. Niečo sa podarilo, veľa vecí sa nepodarilo. O to väčšia motivácia do ďalšej zimy. Dúfam, že Haike bude mať koleno fit a taktiež dúfam, že sa budúcu zimu zase naviažem s niekým novým na lano. A ak bude skúsenejší, rád sa niečo nové naučím a ak bude menej skúsený, rád mu svoje skúsenosti odovzdám…
Leto strieda zimu, zimné topánky meníme za nástupové tenisky a lezečky, cepíny a lyže odkladáme do kúta, vyťahujeme skalkárske expresky, skalkárskych lezeckých sprievodcov alebo malé útočné ruksaky do letných tatranských ciest. A tak stále dokolo…
Kolobeh prírody, kolobeh lezenia, kolobeh nášho života 🙂
My s parťákmi na letnú sezónu plány máme, dokonca aj tajné sny. Naše zážitky a výlety prezentujeme aj na našej FB stránke alebo na mojom osobnom instagramovom profile.
A aké sú tie vaše plány?
Text: Igi M. (23.5.2020)
Foto: Haike I., Rudo H., Luky Č., Ďuro H., Peter H., Igi M.
Video: Luky Č.
PS: kto nepostrehol, dávam do pozornosti – Letná tatranská horolezecká sezóna 2019 v štýle coloursofclimbing