Pajštún, Blázon, Kaľamárka, Hrádok, Machnaté, Repiská, Liptovský Ján (Biela Dolinka), Porúbka pri ZA, Jelenec pri BB a …
Skalkársku sezónu 2020 síce začínam na môj vkus pomerne neskoro, ale od 4.4. do 28.5.2020 sa mi podarilo byť 28x na skalách. Hmm? Popri dvoch robotách nie zlé 🙂 A prečo tak neskoro? V polovici marca som sa túlal po Rakúsku na lyžiach, takže predtým naháňanie kondície a po návrate chtiac nechtiac domáca karanténa a na byte vie človek tak maximálne visieť na lištách a trochu cvičiť s vlastným telom.
Od konca mája nastáva čas „kurzový“, v počítači sa nazbieralo veľa krásnych fotiek, v hlave utkvelo mnoho super zážitkov, príbehov a v neposlednom rade som toho veľa preliezol. A v niektorých cestách dostal aj riadne na hubu a moje sebavedomie trpko zaplakalo 🙂 Preto sa patrí trochu bilancovať. Bol to čas, keby som musel byť z hľadiska plánovania pracovných povinností v kombinácii s lezením na seba veľmi prísny a dôsledný. I keď často unavený a unaháňaný, ale stálo to za to!!!
Večerné posedenie na Kaľamárke s Domčou, Simonkou, Bukym, Lukym a Petrom 
Mladé pušky a veteráni na Pajštúne: Peter, Sláďo, Miki, Brogy, Tasi a Igi 
Hrádok a príjemné debaty pri obednej pauze 
Hop sa hej sa do… Porúbky 
Hrádok všetkými farbami kreslený 
BB, ZA, MT, PD, DCA, BA a SC v Porúbke
A čo si najviac cením? Spolu najmä s Petrom sme spoznali super nových ľudí, veľa ľudí sa nám ozvalo a nejako sme sa s nimi krížom cez kus Slovenska vedeli dohodnúť, stretnúť, spoznať a zaliezť. GLKáči opäť vymysleli a zrealizovali parádny projekt na Kaľamárke (65&105 a 60&105) a v rámci našich domácich skaliek ma teší, že som namotal zopár ľudí chodiť na Pajštún a poukazoval som ich tam miestne lakocinky v rôznych stupňoch obťažnosti. Taktiež som rád, že sa v mojom okolí lezie, obklopil som sa ľuďmi s ozaj úprimným (a nie pózerským) vzťahom k lezeniu a po večeroch si už len píšeme, čo sme preliezli. V okolí BA, na Záhorí, v okolí BB, v okolí MT, v okolí ZA, v okolí PD, na Liptove, pod Tatrami, v Slovenskom Raji… Paráda!!!
A je úplne jedno, či to je cesta za 5 alebo 8, lebo krása prelezenej cesty nespočíva v jej obťažnosti!
Skúsim uviesť aj nejaké tipy na nové cesty, ktoré som preliezol. Krása je síce vec subjektívna a ja sa snažím detsky naivne hľadať krásu všade, ale hádam za tie roky lezenia už viem povedať, čo je krásna cesta a čo nie 🙂
- Špina na Hrádku (obť. 7+) – previs a famózne kroky v platni nad ním. Jedna z mála hrádockých ciest, kde mi príde klasifikácia v pohode 🙂
- Hľadanie rovnováhy v Lipt. Jáne (obť. cca 7+, sektor Tabuľa) – fenomenálna 25m línia, kde človek nájde všetko – previs, madlo, škrabky, nohy na trenie, krútenie zľava aj sprava…;
- 2. dĺžka novšej hrádockej cesty Summer-fall spring (obť. 6) – krásny sokolík;
- opäť Hrádok a tohtoročná novinka Opera Vertical (obť. 7mínus) – lezenie od začiatku do konca, 2 dĺžky (cca 95m) poctivého lezenia;
- bez Kaľamárky by to nešlo – Rudo, neúnavný hľadač nových smerov, napriamil cestu Oddelená skutočnosť, nazval ju veľmi jednoducho Oddelená skutočnosť direct (obť. 8mínus) – treba byť na seba trochu prísny, čo nechytať a nestúpať v prvej polovici cesty, ale po krokovom tanci v napriamení, ťa bude čakať už známy dolez v previse po lištách 🙂 (Cestu si preliezol v máji aj Sláďo.);
- Fokin Ízy na Repiskách (obť. cca 7 al. 7+) – tam je tých skvostov viac, len treba ísť s domácimi alebo aspoň so sprievodcom 🙂
- no a na záver Vianočná v Porúbke (sektor Hrádok, obť. 7) – na začiatku trochu stresu pod prvým BH, potom nejaký ten bočák, previs so schovaným chytom o ktorom ti parťák nepovie a na záver príjemné posedenie na vežičke s top výhľadmi na okolie… V Porúbke sme liezli aj krásnu a dlhú cestu Život na malých skalkách (sektor Oáza, obť. 6), no a ak sa chceš presvedčiť, či vieš liezť komíny, vyskúšaj Kominárku (sektor Oáza, obť. 7-);
- a predsa ešte niečo, aby nezostali domáce skalky v hanbe. Cesta Zodiak na Pajštúne – obťažnosť si nastav ako chceš, ale keď si na seba prísny, porobíš aj kroky za 8- a keď nie, minimálne si skvelo zalezieš. A úplne ideálne je, keď ti túto cestu s obmedzeniami vysvetlí priamo pod skalou sám autor cesty a pajštúnsky špecialista Peťo G. 🙂 Dlho som akosi tento pajštúnsky skvost prehliadal. Hanba mi 🙂
Oddelená skutočnosť (direct) na Kaľamárke, spoločný dolez. Igi 
Špina na Hrádku, Igi 
Vycvičený po ceste Opera Vertical na Hrádku. Igi 
Marek H. a Fokin Ízy, Repiská 
Igi a litpovské Hľadanie rovnováhy 
Baška v ceste Vianočná v Porúbke
Machnaté, Repiská, Liptovský Ján (Biela dolinka) a zľahka Jelenc pri BB
Každý rok si dávam taký nepísaný záväzok, spoznať tri nové oblasti (alebo sektory) na slovenských skalkách. Po Liptove pokukujem už dlhšie, predsa len, ak už idem z BA a SC do tamtých končín, väčšinou to potiahnem až do Tatier. A v máji nastal ten správny čas. Čo vás čaká na Liptove? Okrem úžasnej prírody, šikovných a krásnych dievčat, úžasné lezenie zväčša vyrovnaných a dlhých ciest (cez 30m). Zo začiatku nemajte veľké oči, klasifikácia v Demänovskej doline sa vždy považovala za veľmi ťažkú 🙂 Môj subjektívny pohľad je ten, že človek na SK nie je moc zvyknutý liezť vyrovnané a dlhé cesty a práve tie sa na Liptove vyskytujú.
V každom prípade ma Liptov lezecky očaril, omámil a vtiahol do svojich chápadiel a po dlhej dobe som zase v lezení našiel, to čo som v poslednej dobe strácal. A áno, aj ma opäť lezecky naštartoval…
Začíname na Machnatom (sektory Helenka a Kocka), môj návrat do oblasti asi po 8-9 rokoch, senník vypálený do tla, za to oblasť posledné roky nanovo preistená a doistená, plus kopec nových ciest. A keďže sme rozlezení kadetade, s Peťom Jaškom zorganizujeme Mareka so Simou z Turca, ako aj Haike s Peťom z Tatier a je z toho krásne májové lezenie 🙂
A ja do toho Pokánia čoskoro naleziem a zabojujem!!!
Liptovom očarený sa vraciam na Liptov o týždeň, a hurá na Repiská. Tentokrát s Marekom a Radom, jeden z Turca, druhý z BB, spolužiaci zo strednej školy a dávni spolulezci v ich začiatkoch. Na Repiskách prekvapivo nikto, sprievodcu nemáme, ešte šťastie, že sa tam rýchlo a na chvíľu zjavil Vlado Dzuroška (liptovský Kazo) a dal nám zopár tipov na prelez.
Ale zase, bol to taký návrat ku koreňom, lezieš od oka, na pocit, objavuješ čaro neznámeho…
Ďalší deň mením chalanov za dievčatá, Haike dorazí spod Tatier, Barča zo Žiliny a hurá do Bielej dolinky v Liptovskom Jáne (sektory City Center a Tabuľa). Okolo nás kopec miestnych a hneď je čo liezť 🙂 Baby liezť vedia, o tom sa baviť nemusíme. A Haike to tento rok seká aj napriek zdravotnému handicapu s kolenom!!! Najmä pod Tatrami a na Litpove, ale už aj v Tatrách, ako aj v Slovenskom Raji.
Jeden deň sme strávili aj na Jelenci pri BB, skôr pár hodín, po dvoch dňoch lezenia to bolo len také ponaťahovanie sa. Mne osobne Jelenec lezecky sedí a rád tam leziem. Hlavne s Barčou 🙂
Liptovské posedenia, Igi a Peter 
Čo poviete na tie výhľady? 
Na Liptove krásne, na Liptove dobre! 
Machnaté, Haike istí, lezie Peťo T. 
Haike na nástupe cesty Alpin Partner (7-), tiež skvost, cca 33m 
sektor Helenka, Machnaté 
Machnaté, sektor Helenka 
Repiská a Rado, naša nová posila 🙂 
Repiská, Igi 
Repiská, cesta Časopis za 7 al. 7+, Igi 
Repiská a Marek, silák turčiansky 🙂 
S Barčou a Haike v Lipt. Jáne 
Haike v nejakej 6+ v Bielej dolinke na Liptove 
Barča a Dida v sektore Tabuľa, Biela dolinka 
Zničený v spovedi na Jelenci, Igi
Porúbka, Hrádok, Kaľamárka
Hrádok a Kaľamárka sú už také moje domáce oblasti. Aj keď sa mi nepáči aký smerom sa v poslednej dobe uberá lezenie na Kaľamárke, napriek tomu sa tam rád vraciam a leziem.
Väčšina ľudí tam chodí topropovať, hulákať a opíjať sa. To akosi do prírody nepatrí a ani s lezením sa mi to moc nespája. To je asi daň za skultivovanie oblasti a možno aj ten vývoj, ktorému sa neubránim/-e. Otázka znie: „Je toto ten smer, kam sa má lezenie posúvať?“ Česť výnimkám a som rád, že tie výnimky sú bez výnimky v mojom okolí 🙂
Túto jar som tam dobre vymrzol, ale krása kaľamárkovských ciest mi to vynahradila. Na Kaľamárke si vždy vyhradím nejaký čas aj na lezenie po vlastnom a tento rok som do takýchto ciest donútil aj Peťa J. a môj výber ocenil 🙂
Na Hrádku každý rok odškrtávam ďalšie cestičky, po sto rokoch som si doliezol fenomenálnu klasiku „Májová“ (obť. 5+), mal som totiž z môjho lezeckého praveku prelezenú len prvú dĺžku. A v druhej polovici steny nájdete ozaj skvost, úžasný kút, nádherné pohyby (treba zakladať). Dodo ma vyhnal aj do cesty Špina (obť. 7+), s Barčou sme si preliezli novšiu trojdĺžkovú cestu Summer-fall spring (obť. 6 s krásnym sokolíkom v 2. dĺžke), no a v neposlednom rade som sa riadne „dorobil“ v novej ceste Opera Vertical (obť. 7-, cca 95m). Keď sa cesta trochu olezie, bude to ďalší hrádocký skvost. Pozor, do druhej dĺžky treba 15 expresov (ak nie viac).
Do tejto trilógie oblastí radím aj Porúbku (sektory Oáza, Vyhliadka, Hrádok). Pamätám si na moju prvú návštevu v roku 2009. Bol to tam taký dosť punk, čo sa týka istení. Ale partička miestnych spravila kus roboty a v lese je ukrytých mnoho útulných sektorov s normálne odistenými cestami, kde sa vyhneš davom a influencerom, ktoré chodia na Lietačky 🙂
Mojim sprievodcom po Porúbke bola Barča, raz sme boli iba vo dvojici, veľmi nás potešila návšteva miestnych kámošov a debata s nimi. Ešte predtým sa nám podarilo zorganizovať partičku a okrem Peťa Jaška a mňa, sme si zaliezli aj s Dodom, s novou dubnickou posilou – Mirom z HK Manín, klasicky s Marekom, Radom a Barčou, ale aj šikovnou Katkou z BB. Radosť liezť, radosť spoznávať nových ľudí, počasie vyšlo a úplne náhodou stretávame už tretí víkend po sebe na skalách aj Peťa Haštu 🙂 A aj sme trošku zhrešili v hriešnych cestách v sektore Vyhliadka 🙂
Kaľamárka a mladé pušky, Miki v Pretekárskom previse, spotuje Brogy 
Igi, po preleze Odd. skutočnosti direct. Potvrdzujem Rudovi navhrnutú obť. za 8-. Mám vraj prvé opakovanie 🙂 
Janka nám priniesla koláč a nesmelo sa priznalo k prelezu Nastasie na Kaľamárke za 9-. Gratulácia! 
Zakladáš, zakladám, zakladáme. Bašta, Kaľamárka, Dolné skaly 
Peťov kút na Kaľamárke po vlastnom 
Hrádok, Hrádok, Hrádok. Nice 🙂 
Májová, Hrádok, druhá dĺžka 
Naša parťáčka, Mirka, Hrádok 
Dodo, rytier hornonitriansky. Hrádok 
Dodo a Špina, istené sólo. Hrádok 
Marek H. v ceste Haike na Hrádku. Vraj 5+. Ale v štýle ala Dodo 🙂 
Peťo zachoval chladné nervy v Daidalovi, Hrádok 
Opera Vertical, Hrádok, prvá dĺžka 
Barča v ceste Hurikán (6+), Porúbka, sektor Oáza. 
Barča v Ceste porúbskych zbojníkov (7+/8-), sektor Oáza 
Katka z BB, lezkyňa, čo sa lezením baví a tak to má byť. Možno nový parťák na zimu 🙂 Porúbka, sektor Oáza 
Naši už stabilní parťáci, Dodo z PD a Marek z Turca 
Miro z Dubnice, môj parťák z kurzu MCI, a už máme vymyslený aj jeden víkend v Stráž. vrchoch 
Peter J., Cesta do CA (6+), Porúbka, sektor Oáza, istí Miro 
A ešte raz Katka kominárka vo vtipnom komínokúte cesty Kominárka (7-), Porúbka, sektor Oáza 
Janko Baláž, môj kamarát a parťák a jeho spomienky na Porúbku 80. rokov…
Usmiata Barča v ceste Hnev (7), Porúbka, sektor Vyhliadka 
Barča a cesta Hnev (7) ešte raz
Pajštún, Blázon, skalky naše domáce, bratislavsko-záhorácke 🙂
Na záver zostáva Pajštún a Blázon (Plavecký hrad). Z Blázna fotky nemám, v podstate som tam teraz na jar až tak často nebol, sú tam aj obmedzenia (ochrana prírody), ale aspoň som tam zobral Brogyho (bol tam prvý krát) a vyliezli sme si o.i. novú cestu „Luckina“ (7+/8-) z Kazovej dielne, ktorú vyrobil pri príležitosti narodenia jeho dcéry (ešte v r. 2019).
Za to na Pajštúne sa diali veci. Okolie som tuším trochu nainfikoval Pajštúnom a ľudia si tam preliezajú jednu cestu za druhou. Najmä také cesty, ktoré by mali mať ľudia žijúci v BA prelezené. Pripomína mi to staré časy, či už najprv s Markom Mižičkom, alebo potom lezenie ťažších ciest na Záhorí v trojici s Kadom a Peťom Bukovým. Pajštún mám rád, vždy si tam dobre zaleziem. Veľa ľudí bude oponovať Medenými Hámrami. Ok, veď sto ľudí, sto chutí.
Ale Pajštún je len jeden, každý rok tam idem x-krát, pamätám si časy keď bol počas jarných víkendov Pajštún obsypaný min. 15 lezeckými dvojkami…
V mnohých cestách si už vymýšľam/-e rôzne obmedzenia, bavím sa lezením, niektoré cesty si dám každý rok znovu a znovu na OS 🙂 A najmä tam nikto nechodí, okrem GLKáčov a sem tam nejakých zblúdilých duší. Ozaj mi to je záhadou. Inak, v lete, keď je v BA 33 stupňov a viac, na Pajštúne je príjemne a podvečer sa tam potíš maximálne tak od strachu 🙂
A už len telegraficky z môjho okolia, čo preliezli na Pajštúne Brogy, Miki, Sima R. a Sláďo. Boli v kurze také cesty ako Žltá stienka za 8 (Brogy, Miki a po 6 rokoch aj ja), Marekovo brucho za 8- (Brogy, Sláďo a i.), Marekov pilier za 7+ (Sima R., Brogy a i.), Genesis za 8- (Sláďo, Miki), Kodiak za 7+, Zodiak za ??? :), vtipné Telo na telo za 7+, Hrmova stienka za 7+, Mikimu sa dokonca podaril prelez Trhača nitov za 8+ a kopec iných ciest, a najmä Brogy bol prekvapený, aké skvosty v obť. od 6 do 8 sú na Pajštúne. A to je v súčasnosti zakázaný podľa mňa najkrajší pajštúnsky sektor!
Na Pajštún z Lamača cez Kačín a Biely Kríž, sci-fi príbeh, o tom inokedy 🙂 
Na bajku na Pajštún 
Igi v Demjanovi na Pajštúne, istí Brogy 
Van life a pura vida life v jednom. Pod Pajštúnom 
Brogy a Sláďo vymýšľajú kroky v Žltej stienke na Pajštúne 
Peter J. v Putifarovej skratke na Pajštúne 
Brogy na Pajštúne 
Peťo Vítkovský, cvične v Marekovom pilieri. Inak, v ceste sa v máji prešla Sima R.! Super. 
Brogy v jednej zo svojich výziev – Marekovo brucho za 8- na Pajštúne 
Sláďo vo svojich papučkách v Marekovom bruchu za 8- na Pajštúne 
Sima v štipľavej sedmičke Hauschke na Pajštúne 
Brogy a Genesis za 8-, Pajštún 
Sláďo v ceste Genesis za 8-, Pajštún 
Sima krokuje Žltú stienku (8), hmmm? Už sa tento rok posunula do obť. 7+, posunie sa v tomto roku ešte vyššie?
Som hrdý na ľudí okolo mňa. Všetci lezú, s úsmevom na perách a je vidieť, že keď sa snažia, prichádzajú prelezy. A každý si tuším našiel v tom lezení to svoje, niekto čísla, niekto len tak radosť a niekto… A všetci majú kopec plánov do hôr. Dúfam, že tatranské leto sa bude tiež tak krásne bilancovať!
Text: Igi M. (28.5.2020)
Foto: Peter J., Haike, Brogy, Marek H., Kazo, Igi