Fínsko – Laponsko. Romantika mimo sezóny alebo krížom-krážom na bežkách

V článku opisujem moje dávnejšie spomienky na bežkovanie vo Fínsku. Osud (alebo skôr láska) ma zavial v zime 2009/10 do Fínska. Opustil som stabilné zamestnanie so slušným a pravidelným platom a vydal som sa v ústrety novej životnej etapy, ktorá mi síce odvtedy negarantuje stabilne vysoký príjem, ale už viac ako desať rokov mi dáva akú takú flexibilitu a voľnosť… Nebanujem. Práve naopak. Odporúčam. A len potvrdím, ak poviem, že ten prvý krok je (bol) ten najťažší. Potom to už ide.

S menšími prestávkami som fungoval na severe Európy od decembra 2009 do marca 2010. Keďže Fínsko a najmä Laponsko, je úžasná časť sveta, vrátil som sa do Laponska na prelome januára a februára v roku 2013 s kamarátmi, ktorých Laponsko jednoznačne nadchlo a motivovalo do ďalších návštev. Keďže spomienky pomaly blednú, plním si aj ja rest a dávam do virtuálneho priestoru najmä fotky z tohto obdobia. Radšej upozorňujem, že veľa mojich postrehov je už staršieho dáta a dnes tá situácia môže byť vo Fínsku a národných parkoch (NP) úplne iná.

Btw. Fínsko je veľmi vďačná téma a moje potulky som prezentoval aj na Festivale Hory a mesto (apríl 2013), v Rádiu Regina (február 2013), ako aj v Horárni v Horskom parku v BA (zima 2012/13).

• 

• 

• 

• 

• 

• 

Vo Fínsku sme mali base camp v Helsinkách, odtiaľ sme vyrážali na sever, za polárny kruh. Využívali sme na to nočný vlak (cca 12 hodín) a potom ešte nejaké 2-3 hodiny autobusom. Osobne som vo Fínsku navštívil 3 národné parky:

• Pallas-Yllästunturi National Park (2 tripy, cca 8-10 dní) – začínali sme v Jerisjärvi (Hotelli Jeris pysäkki), presúvali sme sa na sever do mestečka Hetta (Enontekiö). FYI z Helsínk to je cca 1.100 km;
• Urho Kekkonen National Park (cca 10 dní) – divočina pri ruských hraniciach. Začínali sme pri mestečku Saariselkä, končili sme v stredisku Kiilopää (tiež cca 1.100 km vzdialené od hlavného mesta Helsinki);
• Syöte National Park – malý NP, ale taká pohodička so saunami;

Všetky podstatné informácie sme čerpali z parádnej webovej stránky NP Fínska, plus sme si vždy zadovážili papierovú mapu.

Laponsko je oblasť tradične obývaná Laponcami. Leží v severnej Európe, zahŕňa severnú časť Škandinávie – Nórsko, Švédsko, Fínsko a poloostrov Kola v Rusku. Kraj za severným polárnym kruhom, v zime studený, veterný, biely alebo naopak tmavý. Vďaka krutým severským podmienkam a krátkym dňom zväčša v Laponsku nestretnete v zimných mesiacoch ani živáčika. S výnimkou večne hladných sobov…

• 

• 

• 

• 

• 

• 

Kedy tam ísť na bežky

Treba si uvedomiť, že Fínsko leží zemepisne dosť vysoko a s tým súvisí aj pomerne málo denného svetla počas zimy. A čím viac idete na sever, tým je toho svetla v zime menej a menej. Pre Fínov začína bežkárska sezóna na severe až niekedy začiatkom marca, kedy už nie sú silné mrazy a dni sa pomaly, ale isto predĺžujú. Samozrejme, to má za následok (v kombinácii s prázdninami vo Fínsku), že domáci hromadne chodia do prírody a národných parkov.

• 

• 

• 

• 

My sme zvolilii opačnú stratégiu. Síce sme si užili riadnu zimu (osobný rekord mínus 28 s vetrom, ale za to bolo slnečno – pocitovo cca mínus 37) a krátke dni (v decembri cca 4 a pol hodiny akého takého svetla), ale odmenou nám bola totálna samota, prázdne chaty, ozaj totálny psychický oddych a príjemná ničím nerušená spoločnosť parťáka/-ov. Možno preto tie zážitky boli veľmi silné, obzvášť na tých výletoch, ktoré som absolvoval len vo dvojici. Naše výlety a tripy na sever sme realizovali v decembri, januári a februári a iba jednu noc sme mali spolunoclažníkov. Inak sme doslova aj 8-9 dní nikoho nestretli.

Trasy na bežkovanie

Všetko sa dá nájsť na webovej stránke o národných parkoch Fínska. Stačí vedieť po anglicky. S angličtinou najmä na severe Fínska opatrne, staršie obyvateľstvo angličtinu neovláda. V prevažnej miere však vo Fínsku nie je problém s angličtinou 🙂

Väčšinu informácií človek nájde na internete. Či už na spomínanom webe o NP Fínska, z rôznych cestopisov a samozrejmosťou boli aj mapy, ktoré nie je problém kúpiť a dá sa z nich veľa vyčítať. Trasy sme vždy volili tak, aby sme sa vedeli v pohode presunúť od chaty ku chate. Zväčša to bolo cca 20 km denne. Niekomu to príde málo, ale mimo sezóny treba prešľapávať stopu a s cca 35-40 L batohom to tiež nie je na vratkých bežkách sranda 🙂 Koniec koncov pri tých krátkych dňoch niekedy tých 20 km na presun bolo akurát.

• 

• 

• 

• 

• 

• 

Fínske mapy majú veľmi príjemnú infografiku a nie je problém z nich vyčítať všeko potrebné. Potom už stačí len ovládať základy orientácie v teréne, sem tam vytiahnuť buzolu alebo GPS (mali sme len raz, aj to kvôli orientácii – v 2010 táto technológia bola predsa len menej dostupná ako dnes).

Najlepšie boli značené trasy v NP v Syöte, je to však spôsobené tým, že daný NP nie je až taký veľký a je kúsok od civilizácie.

NP Pallas-Yllästunturi je pomerne rozsiahly a tomu zodpovedá značenie. Nebolo ho veľa, na slovenské pomery málo, ale tam kde mal byť smerovník, tam smerovník bol. A stačilo.

NP Urho Kekkonen je myslím najväčší NP vo Fínsku, pomenovaný po bývalom fínskom prezidentovi. V ňom značenie nenájdete. Takže ak nenarazíte na stopu od iných bežkárov alebo po skútri, pohyb v tomto NP vyžaduje precíznu prípravu a skúsenosti s mapou, buzolou a gps. Aby sa vám nestalo, že sa zrazu ocitnete na hraniciach s Ruskom 🙂 Neboli sme ďaleko od nich…

Len na okraj, bežky a Helsinki. Je to tam také prirodzené, ako parkovanie v BA na chodníkoch 🙁 Vieš bežkovať v centre mesta, v parkoch, alebo sa odvezieš pár minút MHD a si v krásnej prírode s upravenými traťami pre bežkárov, s perfektnou infraštruktúrou. A na záver si opečieš (Fíni okrem sauny a kávy, milujú opekať si vždy, všade a všetko) zima nezima a potom už len sauna. TOTO JE FÍNSKO 🙂

Príroda, krajina

Vraví sa, že Fínsko je rovinatá krajina. Na juhu aj hej, aj stred krajiny, ale sever Fínska (Laponsko) už sa pekne vlní. Ale stále je to terén na bežkovanie s príjemnými stúpaniami a zjazdami. Čo možno zarazí nás, Stredoeurópanov, je rozľahlosť krajiny. Nekonečná šírka a vzdialenosť, bez náznaku pohybu a civilizácie. Desiatky a desiatky kilometrov nikoho a ničoho. Ale pekného ničoho = lesy, lúky, milióny a milióny stromov, pláne, jazerá, rieky… A v zime sto odtieňov bielej. Apropo Fínsko krajina tisícich jazier. Isto pravdivé, ale myslím si, že Nórsko ich má viac 🙂

• 

• 

• 

• 

• 

• 

Ubytko, strava, pravidlá

V daných NP sme využívali útulne. Aj keď našinec si pod tým predstaví napr. Andrejcovú. Sú to skôr veľmi slušne zariadené a zaizolované zruby (chaty), so svojim správcom (nie je prítomný, len za chatu zodpovedá). Každý zrub má dostatočnú zásobu dreva so sekerou a pílou, latrínu a v chate sa väčšinou nachádzajú kachle (starší si pamätáte naše „peterky“). Chatu za hodinu bez problémov vykúrite na príjemných 20 stupňov 🙂 Vo väčšine chát sa taktiež nachádza plynový varič a základný riad, vrátane nádob na vodu/sneh. Všetko na úrovni Tescoma 🙂 Môže sa však stať, že narazíte na skromnejšie zariadenú chatu len s krbom. Ale zase, o to väčšia romantika 🙂

• 

• 

• 

• 

• 

• 

Chaty sú buď „free„, alebo ak chcete mať istotu miesta, tak „reservable„. Pred 10 rokmi to bolo cca 8 € za noc. V každej chate nájdete taktiež „prične na spanie„, takže karimatku a spacák (tenký) si musíte priniesť. Taktiež sa chaty delia na „denné“ a „na prenocovanie„. Denné chaty slúžia bežkárom a turistom, kde si dotyční môžu odpočinúť a zohriať sa, sú zväčša blízko nejakých miest. Sú taktiež bez obsluhy. Ale druhov chát je tam viacero, len mimo sezóny nie sú všetky k dispozícii.

V chatách na prenocovanie platia veľmi jednoduché pravidlá, ktoré tam fungovali aj bez dozoru. Poriadok je základ a pri odchode treba pripraviť chatu, vrátane dreva na zakúrenie, pre ďalšieho potenciálneho návštevníka (aby ďalší nocľažník len škrtol zápalkou).

V chatách (útulniach) si jedlo nekúpiš. Preto spomínam vyššie aj cca 35-40 L batoh, kde si nesieš prevažne jedlo na x-dní. Klasika – bez slaniny a orieškov ani na krok, s vodou problém nie je. Taktiež sa nám osvedčili kahance a sviečky (ako zdroj svetla na útulniach), keďže si čelovku nemáš kde dobiť.

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

Sauny

Sauny sú vo Fínsku doslova všade. Komerčné, v rodinných domoch (napr. tradícia spoločného nedeľného rodinného saunovania), spoločné v bytovkách a panelákoch (ako na SK kedysi spoločné kočíkarne a pod.) a taktiež aj pri niektorých zruboch (chatách). Niektoré sú free, niektoré viete zaplatiť sms-kou, niektoré platíte správcovi, keď si od neho beriete kľúče. Zase – info na spomínanom webe. (Ako som spoznal Fínov, predpokladám, že dnes už budú mať na všetko aplikácie do mobilov…)

• 

• 

• 

Nie som zrovna saunovací typ, ale na severe Európy, ďaleko ďaleko od Rovaniemi (domov Santu Clausa a hranica severného polárneho kruhu), to je akosi prirodzené. A keďže si saunu musíte sami pripraviť (drevo a vodu zo snehu, príp. z potoka alebo jazera), o to viac si ju užijete 🙂

PS: neodporúčam súťažiť s Fínmi v saunovaní, resp. kto viac vydrží. Treba sklopiť uši a zrak a utiecť bez boja. Víťazstvo by bolo sci-fi 🙂

Užitočné info

• vlaky vo Fínsku – https://www.vr.fi/en (Odporúčam využívať tzv. InterRail One Country Pass)
• busy – https://www.matkahuolto.fi/en
• národné parky vo Fínsku

Spomienok veľa, aj keď už je to nejaký ten rok, čo som bol naposledy vo Fínsku. Rád na Fínsko spomínam, rád o ňom rozprávam, prirástlo mi k srdcu. Rád porozprávam záujemcom aj niekedy osobne. Dúfam, že aspoň prostredníctvom fotiek (fotiť v zime je fakt náročné, 1. zima; 2. všetko je biele) som vám atmosféru zimného Laponska a Fínska priblížil. Som rád za túto skúsenosť, istým spôsobom sa mi splnil detským sen. Btw. viete, že som od malička vyrastal vo *Fínsku? 🙂

* PS: miestna časť v Trenčíne, kde som od narodenia vyrastal, bola postavená v štýle tzv. fínskych domkov (typická architektúra vidieckych domov vo Fínsku). A keď som v TN povedal, že bývam vo Fínsku, všetci vedeli, kde to je. Dokonca aj keď sme ako deti hrávali hokej (na ľade alebo hokejbal) proti iným partiám z inej časti TN, vždy sme boli Suomi alebo Fíni 🙂

Text: Igi M. (febr. 2021)
Foto: Igi M. archív, Miša K., Mišo K., Jano S., Tomáš K., Zuzana B.

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

•