Po nešťastnej lockdownovej zime 2020/21 a zatvorených okresoch bola zima 2021/22 plná očakávaní. Predsa len sa na západnom Slovensku realizuje zimné lezenie, skialpinizmus, skitouring a podobné zimné radovánky dosť ťažko. Aj keď zo začiatku zimy ešte nejaké obmedzenia ohľadom vychádzania boli, prežili sme to a postupne sme naberali kondičku – napr. večernými výšľapmi na Pánsky diel nad Banskou Bystricou a potom šup presun na Trangošku a na Ďumbier. A keď už ako tak kondička vyzerala ako kondička, prišla do toho februárová choroba-nechoroba a v marci som mohol začínať od znovu 🙂
Ale nakoniec sme to tak s parťákmi na konci zimy zhodnotili, že zima bola dobrá. Po kvantitatívnej stránke výborná, ale predsa len jej chýbala nejaká čerešnička na torte. Proste vyliezť niečo, že „WAU“.
Nevadí, príde ďalšia zima, plánov je dosť, často vravievam, že plánov mám na 10 životov.
Ľady
Nakoniec sa veci mali tak, že táto zima bola u mňa celkom neplánovane o lezení ľadopádov. Nikdy som veľa ľadov za zimu neliezol, max. 2-3, po tejto zime ako som bilancoval som narátal cca 600 metrov vylezených ľadopádov vo Vysokých Tatrách a skoro väčšinu z nich som liezol na prvom konci lana a na OS. Keď už som sa do tých ľadov pustil, tak som sa zameral ako pravák na „vŕtanie“ ľadových skrutiek ľavou rukou 🙂 Lezenie ľadov bola často túto zimu z núdze cnosť – zima bola vo V. Tatrách veterná, ufučaná a na ľadoch sa dalo ako tak skryť. Ale aj tu chýba nejaká čerešnička na torte – napr. Oči plné ľadu na Tisovkách alebo Sopeľ vo Velickej doline. Na Tisovkách sme boli 2x, prvýkrát „Oči…“ ešte neboli úplne vytečené, druhýkrát bolo až príliš teplo a boli na hranici leziteľnosti. No a do Velickej doliny sme sa ani nedostali.
Nech sa páči, vylezené ľadopády v zime 2021/22 vo V. Tatrách:
- Kaskády (2x, raz s Rudym G. a potom s Petrom J.) – Tisovky;
- Mrozekov ľad (s Petrom J.) – Tisovky;
- Pravé Záhradky (s Petrom J.) – nad Hrebienkom;
- Záhradky (nad Hrebienkom) – až hore po chodník zo Slavk. štítu (s Petrom J.) – krásna komplexná túra, vhodná aj na poobedie alebo horšie počasie;
- Ľad na Zákrute – pravý variant, aj ľavý variant, ktorý nebýva úplne často vytečený a leziteľný (s Petrom J.) – Malá Studená dolina;
- Šašov ľad (s Petrom J.) – Veľká Studená dolina;
- upresním k ľadu, ktorý väčšina pozná ako Šašov ľad, nachádza sa v Kráľovskom žľabe – je to línia, kt. bola prvýkrát vylezená v roku 1975 lezcami s veľkým „L“ – Beneš, Súlovský, Vestenický. Dnes sa ľad zväčša po druhej dĺžke zlaňuje, ale línia sa dá doliezť až na rebro (Kráľovská stráž).
- Popoluška, variant stredom (s Petrom J.) – Veľká Studená dolina;
- nejaké ľady v Slovenskom Raji (s Haike a so zlomenou mačkou);
Osobne sa mi najviac páčili Záhradky, nezlaňovali sme, ale pokračovali ďalej krátkymi prahmi, žľabmi a ľadovými výšvihmi až na turistický chodník smerujúci zo Slavkovského štítu. V kombinácii s divokosťou prostredia a prichádzajúcim súmrakom to malo svoje čaro 🙂 Ozaj krásna túra. Taktiež sme si dobre zaliezli v Šašovom ľade – tým, že bolo predtým pár nocí a dní dosť mrazivo, ľad bol tvrdý a nebolo to ľahké lezenie 🙂 Aspoň pre nás z „Dolniakov“ 🙂
Mixy, skialpinizmus, skitouring a iné 🙂
Táto zima bola pre mňa o.i. dlhá. A to je len dobre. Začínal som v polovici novembra 2021 v Rakúsku (Molltaler), aj keď na zjazdovke s jedným kondičným výšľapom a zimu som uzatváral v polovici apríla, na Veľkonočný Pondelok, v Poľsku (Dolina Gasienicowa) a užil si jednu z najlepších lyžovačiek vo voľnom teréne za posledné dva roky. Škoda, že na Slovensku už bola vo V. Tatrách uzávera, počas Veľkej Noci napadlo snehu a snehu…
Bolo všetko, dokonca som bol aj u inštruktora v lyžiarskej škole na Štrbskom plese (a budúcu zimu isto zase pôjdem). Takže aj som makal na technike lyžovania, bol aj nejaký ten freeride okolo zjazdoviek, aj skitouring, aj skialpinizmus vo svojej čistej podobe, aj mixové lezenie a najmä nenormálne lezenie a alpské podmienky v južnej stene Kežmarského štítu a vo východnej stene Vysokej.
Na rovinu priznávam a píšem, že som v zime liezol najmä ľahšie túry. Ale zaliezol som si do sýtosti a aspoň som si neužil nejako extrémne veľa stresu. Plus na začiatku zimy som sa vrátil v Malých Karpatoch po mnohých rokoch na svoje obľúbené bežky. A hádam som trochu pomohol aj Peťovi Jaškovi k nalezení nejakých túr, aby sa mohol prihlásiť na inštruktora horolezectva 3. stupňa 🙂
Na začiatku článku spomínam chýbajúcu „čerešničku na torte“ – mohla by ňou byť Tatranská Haute Route za jeden deň. Síce krásna a hodnotná zimná túra na lyžiach, aj všetko vyšlo, nič sa nestalo, úžasné počasie, parádne scenérie a prázdne doliny ale…
Chýba mi v sezóne typický „tatranský sever“ – nejaká krásna komplexná a hodnotná túra, kde by som si siahol na dno síl a schopností. Či už s lyžami, alebo čakanmi, alebo/a ideálne aj aj…
Nech sa páči, vylezené horolezecké túry v zime 2021/22 v Nízkych a Vysokých Tatrách:
- Ďumbier, Baníkov pilier, N. Tatry (s Petrom J.) – trochu sa rozchodiť na začiatku zimy a Peťa zoznámiť so zimným Ďumbierom 🙂
- Ďumbier, Štepanský (nástupový variant), N. Tatry (s Petrom J.) – bez debaty jasná podobnosť so Štepanského cestou na Malý Kežmarský štít vo V. Tatrách;
- Peťo si preliezol počas zimy na Ďumbieri ešte aj Starú cestu (s Katkou B.);
- Solisko Mlynické Štrbské z Furkotskej doliny vo V. Tatrách, vlastné varianty žľabmi a trávami, dolez do Nízkej lávky – Haike si nacvičovala ťahanie, Peťo T. „krátke lano“ a ja som sa popri nich motal kade pustilo;
- Kežmarský štít, juh, V. Tatry, variant ciest Ľavý Puškáš, Variant v Platni a Birkenmajer (s Patrikom B. a Chrisom M., lezené prevažne súbežne) – top alpské podmienky 🙂 Vraj sa to v zime v takýchto podmienkach neliezlo ozaj dlhé roky;
- Slavkovské zuby, Penelopa napriamenie, V. Tatry (s Petrom J.) – ukrutná zima a potom šup do vedľajšieho žľabu si vyliezť Šašov ľad = parádna kombinácia;
- Huncovský štít, Hutlákova cesta (Spiššská cesta), V. Tatry (s Petrom J., lezené prevažne súbežne) – pekné a v zime celkom poctivé skalné lezenie v hornej polovici cesty. Ideálna túra v prípade nepriaznivého počasia;
- Vysoká, z Rumanovej d., Motykova cesta, V. Tatry (s Petrom O., lezené prevažne súbežne s lyžami na chrbáte) a zlyžovanie Centrálnym žľabom
Zima mala svoju všehochuť, jeden deň sme mrzli, druhý deň sme liezli v tričku na domácom Pajštúne (31.12.2021 a 2.1.2022) alebo klasicky vo februári a marci na Hrádku. Ako často hovorievam, škoda, že na SK nemáme more. Inak by sme mali všetko 🙂
Nech vám to lezie, užívajme si teraz vyhriatu skalu a plánujme a realizujme…
Nezabudnite si pozrieť bohatú fotogalériu na konci článku.
PS: ďakujem všetkým spolulezcom, ako aj Peťovi J. za zdielanie dodávky a taktiež Peťovi T. & Haike za Tatranský Base Camp 🙂
Text: Igi M. (11.5.2022), igi@coloursofclimbing.sk
Foto: Igi M., Peter J., Peter O., Rudy G., Patrik B., Chris W. M., Peter T., Haike a archív tímu coloursofclimbing.sk
