Kuffner Ridge – Mont Maudit (4.464 mnm), obť. D 4c (700 metrov po hrebeni + nástupový žľab)
Cesta všeobecne známa ako Kuffner, pomenovaná po jednom z prvovýstupcov (1887), tiež sa môžete stretnúť s názvom Frontier Ridge (Hraničný hrebeň), keďže celá „cesta“ vedie pozdĺž francúzsko-talianskej hranice. To znamená, že často môžete byť v inej krajine ako váš horolezecký partner 🙂 Je to veľkolepá túra, ktorú by mal absolvovať každý priemerný alpinista. Cesta nie je až tak technicky náročná, za to expozícia je dychberúca a základom je viera vo vašu schopnosť liezť v mačkách, resp. schopnosť používať mačky („cramponing„).
Toľko sprievodca 🙂 A tak aj bolo, keďže začiatkom júla (2022) snehu v Alpách málo, užili sme si rozbité ľadovce a aj túto megaklasiku v nepodmienke. Zážitok veľký, skúsenosť riadna.
„Alpinizmus, to je vtedy, keď si rád, že už máš za tým!“
Citát požičaný z jedného článku z vetroplachmagazin.sk
Kuffner Ridge na Mont Maudit – posledný lezecký deň počas nášho júlového výjazdu (2022) do Chamonix a alpinizmus so všetkým, čo k tomu patrí.
Je jedno, aké číslo lezieš na skalkách/skalách, ide o to, či sa vieš zachovať chladnú hlavu, liezť v rozbitom teréne, boldrovať v kozmonautských topánkach, skoro vstávať, znášať zimu/teplo/nepohodu… Budík o 1.00, nástup po tme a vďaka za „gpx“, lezenie po tme, aj zlé odbočenie v žľabe, vybitá čelovka, pofidérne štandy, málo snehu, x-krát vyzúvanie mačiek/topánky, lezenie s čakanami aj s holými rukami, lapanie po dychu, teplo, blízky, ale vzdialený vrchol a potom stres, či stihneme poslednú lanovku z Midi… Proste to musíš chcieť…
No, nerob to 
Pit Schubert by si asi pofotil zopár našich štandov do svojej novej knihy…
Začiatok cca 1.40 na Rifugio Torino, Mont Maudit cca 13.55, príchod na A. du Midi cca 17.40, mokrí, zbití, smädní, šťastní Aj jesť sme zabudli… S odstupom času človek zabudne na ranné stresy a nástupový žľab, kde naše istenie s metodikou nemalo nič spoločné. Do toho zle odbočíš (drytool po tme fakt stojí za to) a ozaj veríš, že ten druhý nespadne. Lebo vieš, že idete „dole“ obaja. S východom slnka sme už boli našťastie na hrebeni, kde zase bolo pre zmenu až príliš teplo, ale už to išlo (až na tých zopár úsekov s čiernym ľadom alebo úsekmi zložených z balvanov rôznych veľkostí). Nad 4.100 mnm síce trochu problémy s dychom – však na čo sa aklimatizovať nad 4.000 :), ale už to ako tak odsýpalo. Aspoň sme si mohli odôvodňovať, že tie 20-metrové lezecké dĺžky sú tak akurát. Teda pokiaľ sme nešli súbežne.
Ale ako píše sprievodca – tie pohľady a expozícia boli vskutku „dychberúce“ – tak možno preto sa nám ku koncu ťažšie dýchalo 🙂
A ako sa to celé zrodilo? Paťo sa po x-rokoch vracia k akému takému serióznejšiemu lezeniu v horách a zatúžil po Alpách. Nájdeme škulinku v našich kalendároch medzi kurzom v Tatrách a Patrikovou dovolenkou. A zvyšok nechávame na pani prírodu, či nepresedíme náš výjazd v campe v Chamonix. Počasie však prialo, v Chamonix milión známych, či už dole v meste, ale aj v bivakoch. V podstate som si chcel vyliezť na A. de Peigne (Motýlí pilier + Normálku), proste niečo dlhé a skalné a na pohodu.
Zvyšok nech si vyberie Patrik – dáva mi na výber: Grandes Jorasses traverse alebo Kuffner Ridge – ani neviem, prečo som si vybral Kuffnera. Možno preto, že som k nemu našiel na internete viac infomáciíí, dokonc aj gpx atď. 🙂 Nebanujem. A ten zvyšok sa k tomu tak priplietol, keď sme už boli na Plan de l´Aiguille, tak po dlhom dni na Peigne, si na druhý deň dávame kratšiu, ale krásnu cestu Lés Lépidoptéres (Slabs of Peigne). No a keď už sme išli na Rif. Torino, tak v rámci spoznávania okolia sme si boli spraviť pekné fotky na krásnej ľahšej hrebeňovke Aiguille d’Entréves Traverse. A z toho všetkého vzišiel vskutku podarený a intenzívny výjazd. Aj ten jeden friend, čo sa nám zasekol nejako oželieme (teda Patrik).
Späť ku Kuffnerovi.
Máme info z netu, gpx, sprievodcov, ale aj info o nie moc ideálnych podmienkach. Ale na instagrame vidíme, že to liezol Adam Kaniak – tak mu s odhodlaním píšem (osobne sa totiž nepoznáme), hádam odpíše a odpísal: „Nič moc, prvá polka a ten nástupový žľab suchý hnilý sneh, ďalej rozje… lokre, v druhej polke sa to lepší. A dole, keď už máš lezcov nad sebou, tak sa bojíš o život. Aby si mal záruku, že v tom budeš prvý, musíš ísť z Torina aspoň o polnoci…“ Ešte info aký matroš zobrať, bojovka s Patrikom, ktorý zháňa info aj od Zobana – ale ten nás zase smeruje na Adama. Nuž, sme tu, pripravení sme, ideme na to.
Ako píšem vyššie, z chaty sme vyrazili až 1.40 (fakt si nepamätám, kedy som išiel späť cca 20.00), trošku chaos po tme na ľadovci, ale máme gpx, takže nástup triafame aj po tme. Dokonca sem tu prví, ďalšie čelovky (lezcov) vidíme odhadom cca 30-40 minút od nás na ľadovci.
Obava z odtrhových thlín sa nenaplnila, dokonca v žľabe parádny sneh a valíme. Zrazu sneh končí a začína skala, lokre, v tme nevieš kade… Rozhodneme sa ísť doprava, aj keď už naviazaní, vieme, že toto spojenie má skôr psychický význam ako… No, obaja priznávame, že sme sa báli. Lezenie na istotu znamená, že si pomalý. Friendy nie je kam založiť, všetko je veľmi kreatívne vymyslená skladačka LEGO… Do toho sa nám vybíja jedna čelovka, paráda… Ešte chvíľu, svetlo a hurá zase sneh. Mali sme odbočiť vľavo… A potom už len pekne po hrebeni. Snehové pasáže sa striedajú s lokroviskami, sme zvedaví na ikonický „Demilune traverese“ (Polmesačný). V cca 4.000 mnm píšem Rudovi Hajdučíkovi na SK, od ktorého prichádzajú podporné smsky. Krátka pauza a valíme ďalej. Pred Pointe de L´Androsace aspoň na pohľad dobiehame dvojku lezcov (keďže na nástupe odbočili vľavo, predbehli nás po dosiahnutí hrebeňa), čo nám uľahčuje orientáciu. Šup miesto za 4c (krátka špára, kto chce hákne, my pekne čisto), zase nádych a výdych, vidíš vrchol, ale hodinky ukazujú ešte len 4.100 mnm. Slnko pečie, sneh hnilý, pod snehom zurčí voda, pozor na preveje, chceš pridať do kroku, ale raz to ide, inokedy to nejde. Ale potom sa to rozbehne, sleduješ hodinky a cca 100-150 metrov pod vrcholom vidíš skratku na zostupovku.
A rozmýšľaš – cesta dole znamená lanovku, jedlo a pitie, cesta hore, znamená vrchol, dlhší zostup a možno noc na záchodoch na A. du Midi… Hmm.
Paťo necháva rozhodnutie na mne, vidím na jeho výraze, že moje rozhodnutie ísť na vrchol ho prekvapilo. Asi čakal, že zavelím na ústup 🙂
Ten vrchol sme skoro banovali, na zostupe dobiehame ľudí, ktorý idú z M. Blanc, sú pomalí, istia sa skoro všade, nedajú sa predbehnúť – je síce fajn, že sa vieme vydýchať, ale tlačí nás čas, slnko nám berie posledné zbytky síl a chceme stihnúť lanovku… Stihli sme, a ešte aj 2x Schwepes lemon bitter za asi 15 € 🙂 Totálne mokrí a vyzimení od únavy „sadáme“ do lanovky, dole v Chamonix teplo a už len veľa veľa minerálky, coly, telefonáty na SK a hurá na pizzu 🙂
Praktické informácie ku Kuffnerovi
Sprievodca (knižný): Chamonix. A guide to the best rock climbs and mountain routes around Chamonix and Mont Blanc. Rockfax, 2016, s. 258-259.
Sprievodca web + gpx na stiahnutie: na webe je toho veľa, my sme použil camptocamp.org, kde sme aj stiahli gpx
Fatmap.com a vizualizácia: po kliknutí na odkaz si kliknite na lietadielko a budete vidieť vizualizáciu našej trasy. Kto má appku zaplatenú, vie si aj tu stiahnuť gpx. Odkaz TU.
Nástup: z Rifugio Torino, cca 2 hod. cez ľadovec (nutnosť byť naviazaný) pod nástup do žľabu.
Zostup: z vrcholu do Col du Mont Maudit a potom Normálkou z Mt. Blancu smerom na Refuge des Cosmiques a A. du Midi. Cca cca 150 výškových metrov pod vrcholom M. Maudit sa dá odbočiť doprava a traverzovať na zostupovú trasu – človek vie ušetriť odhadom 2 hod. (Nám to celé z Rif. Torino na A. du Midi trvalo 16 hodín, v dobrých podmienkach, bez zápchy na zostupe, si to vieme obaja predstaviť výrazne rýchlejšie…). Čo sú v tomto prípade dobré podmienky? Viac snehu, trošku chladnejšie, minimum skaly…
Náš matroš, počasie, oblečenie: 7x friend, vklínence, 8x slučka, 6x expres, voľné karabky, topánky, mačky, 2 čakany (na osobu), 50m jednoduché lano (stačilo by aj 30-40m – kto si ako trúfa). Skoro celé sme to prevažne liezli súbežne. V daný deň sme mali bezvetrie a jasno, celý čas sme liezli max. v tenkých rukaviciach, goráčové nohavice, na vrchu tričko s dlhým rukávom + tenká primaloftka.
Osobné tipy Igiho a Patrika: maj kondičku a dobrú aklimatizáciu nad 4.000 mnm, buď na nástupe prvý (o 3.00), buď rýchly a zohraný s parťákom, nemôžeš mať problémy liezť sólo a súbežne v danej obťažnosti, pozri si deň predtým nástup alebo maj gpx a nezabudni jesť 🙂
Dobré články v slovenčine: od Fuči a od Marušky A.
Chamonix, júl 2022, summary – duo Igi&Paťo
Za 6 dní 4 cesty, z toho 2 megadlhé – málo vídaná efektivita, ale keďže niekoľko týždňov panovalo v Chamonix ustálené počasie (aj keď možno až teplo), bolo by škoda to nevyužiť.
8. júl 2022: Auguille de Peigne (3.192 mnm) – spojenie dvoch mega klasík: Arête des Papilons (250m, D+, 6a/5c) a Voie Normale (600m, AD+, 4c). Aj ked toho lezenia je tam viac 
Akcia na celý deň, stredná pasáž trošku náročnejšia na orientáciu (odporúčame si ju dobre naštudovať). Deň dlhý a horúci… Alebo nie je „Normálka“ ako „Normálka“ 🙂
Info o ceste napr. tu: Chamonix. A guide to the best rock climbs and mountain routes around Chamonix and Mont Blanc. Rockfax, 2016, s. 198 – 201. Alebo Mont-Blanc GRANITE. vol. 2. K Arête des Papilon napr. na nete + gpx. Na fatmap.com si môžete zase pozrieť vizualizáciu.
9. júl 2022: Slabs of Peigne – Lés Lépidoptéres (190m, D, 5b s najkrajšími 4c pod slnkom ) – lezenie, kde ani 4c nie sú zadarmo. Krásna 5-dĺ. cesta. Nie síce vysokej obťažnosti (5b – najťažšia dĺ.), ale viac sa nám páčili 2 cca 45-metrové dĺžky za 4c – nohy na trenie a kútiky a špárky – ale friendy „sedeli“ ako v návodoch. Nepodceňte nástup – ani lezecky, ani orientačne.
Info o ceste napr. tu: Mont-Blanc GRANITE. vol. 2.
12. júl 2022: Aiguille d’Entréves Traverse (200m, AD-, 5b) – krásna, aj keď krátka hrebeňovka s „maňifik“ výhľadmi. Krátke, ale pekné – oplatí sa privstať, je to veľmi obľúbená hrebeňovka, kde ak ste rýchli, neviete moc obiehať. A zase, aspoň ste o desiatej na chate. PS: hodina nástup, cca 2 hod. lezenie, 1 hod. zostup Aj s kochaním sa
Info o ceste napr. tu: A guide to the best rock climbs and mountain routes around Chamonix and Mont Blanc. Rockfax, 2016, s. 250-251. Na nete + gpx.
13. júl 2022: Kuffner Ridge na Mont Maudit, 4.464m (min. 700m, D, 4c) – trošku alpinizmu so všetkým, čo k tomu patrí – ešte dlhší deň ako ten prvý
Text: Igi M. (dec. 2022)
Foto: Patrik B., Igi M., camptocamp.org