Človek tak dlho a veľa chodí po horách, až sa mu niečo stane. Aj s tým človek tak trochu počíta, len nevie, kedy ten deň príde. Výlet parádny (Chamonix, júl 2023), počko vyšlo, boli sme na poslednej túre výjazdu a na ďalší deň bol v pláne presun na SK. 10 dní v Chamonix v podstate v dovolenkovom móde, popritom si lezieš a užívaš francúzsku pohodu. Mám to tam rád. Veď kto nie? 🙂
Človek si myslí, že ak má poistenie (v tomto prípade Alpenverein), tak ak sa niečo stane, tak si myslí, že preplatenie nákladov je záležitosť 1-2 mailov (telefonátov). Nie je tomu úplne tak 🙂
Ako to teda funguje v realite? Stane sa ti úraz v zahraničí (pri lezení na horách), transportuje ťa z kopca do nemocnice vtuľník, plus operácia, hospitalizácia atď.
Piatok 14.7.2023. Smer „Arête du Diable Traverse na Mont Blanc du Tacul“ (D+, 5c, 600 m).
Ranný budíček pred jednou, odchod z chaty o druhej. Čakal nás ľadovec a nástup kuloárom na hrebeň, ktorého sme sa obávali. Jednak kvôli ľuďom, a potom nám bolo jasné, že ako vyjde slnko, bude tam lietať kadečo. Preto sme ho chceli liezť po tme. Aj napriek jemného poblúdeniu na začiatku kuloáru sa dostávame na hrebeň o cca 6.00. Akurát vyšlo slnko, fajne nás začalo zohrievať. Tak to vyzeralo, že najhoršie máme za sebou (obávaný nástupový kuloár) a nič na nás nepadlo.
Sme na hrebeni. Pred nami sú síce tuším tri dvojice, ale však na hrebeni sa to roztratí, z toho jedna dvojica je príliš vpredu, druhú dvojicu tvorí vodca s klientom (tiež celkom rýchli) a ešte nejakí dvaja chalani. Márne si v podvedomí myslíme, že na hrebeni na nás nemôže nič spadnúť. Ale akosi sú tie vežičky vyššie ako v našich Tatrách 🙂
Tak si popoliezame, sem tam zlaníme, upravujeme štand, vymieňame matroš a v poslednej chvíľu niekto niečo zakričí a letí na nás kameň vo veľkosti cca 40 L ruksaku. Inštinktívne ja odskakujem vpravo, Peter vľavo.
„Ešteže sme na štande v dlhých odsadávačkach z lana a nie na kratších slučkách…“
Peter má celú ruku od krvi a rozmýšľame čo ďalej. Ja viem hýbať rukami, trochu ma bolí rameno, ale hovorím si, že veľa nám už do konca nechýba a nejako to preleziem, aj keby som mal hákovať. Nuž, adrenalín je sviňa 🙂 Uvedomujeme si, že ak by kameň spadol o minútu neskôr, Peter by bol akurát nalezený a …
Meníme matroš, chcem ísť ťahať. Zrazu pocítim teplo na ľavom boku a už tuším, že to bude krv. V tom vypätí si nevšimnem, že mám dotrhanú bundu na ľavej strane, na boku aj rukáv… Zdvihnem oblečenie a vidím veľkú dieru na ľavom boku… Rýchlo vyťahujem lekárničku a zastavujem krvácanie, Peter rieši helikoptéru, keďže sme bez signálu, voláme na lezcov opodiaľ, ktorí nám ju zavolajú. Medzitým za mnou dolieza Španielka (sestrička), skontroluje moje umenie „zastaviť krvácanie“ a ponúka lieky na bolesť. Odmietam…
Za pár minút prilieta vrtuľník, naučený signál smeruje k pilotovi („Y“), spúšťajú k nám záchranára. Ten zistí situáciu, pozrie oboch (aj keď len tak ledabolo). Petrovo zranenie sa ukáže len ako povrchové, za to ja už bez andrenalínu začínam „tuhnúť“ a každý pohyb je pre mňa bolestivý… Lano z vrtuľníka ide zase k nám, a ani neviem ako, najprv ja a potom aj Peter so záchranárom, sme vo vrtuľníku a už len rýchlo do nemocnice v Chamonix. Ešte žartujeme, že heliport je tuším 100 metrov od nášho campu 🙂
- 14.7.2023, cca 8.00 – pád kameňa, úraz na Arête du Diable Traverse na Mont Blanc du Tacul;
- 14.7.2023, cca 8.45 – helikoptéra a prevoz do nemocnice v Chamonix;
- 14.7.2023 – vyšetrenie v Chamonix, podozrenie na vnútorné krvácanie, nemocnica nemá CT, prevoz do nemocnice v Sallanches (cca 30 km), kde majú CT;
- 14.7.2023 – poobede operácia v nemocnici v Sallanchces (celková anestézia, hlboká tržná rana na ľavom boku, 5 štichov plus drobnosti ako narazená ruka, bedrový kĺb…) – áno, bol to životohrozujúci stav;
- 2 dni v nemocnici;
- 16.7.2023 – poobede, prepustenie z nemocnice a ubolený prevoz na SK;
- 17.7.2023 – príchod na SK a najmä prvých 10-14 dní bolo veľmi veľmi bolestivých, už len ísť si nakúpiť do potravín bola v podstate expedícia;
- 17.7.2023 – hlásenie do Alpenverein (on-line), resp. do ich poisťovne;
- 18.7.2023 – info z Alpenvereinu, že potrebujú podklady;
- 18.8.2023 – z nemocnice vo Francúzsku mi posielajú lekársku správu;
- 24.8.2023 – z nemocnice vo Francúzsku mi posielajú faktúru;
- oba dokumenty prídu do mojej poštovej schránky začiatkom septembra;
- až na konci augusta začínam ako tak športovať bez obmedzenia;
- keďže som na kurzoch a krátkej dovolenke, ozývam sa do Alpenverein až začiatkom septembra;
- 12.9.2023 – Alpenverein mi oznamuje, že mám uhradiť faktúru nemocnici a kontaktovať zdravotnú poisťovňu na SK, či mi to preplatí alebo nepreplatí. Ale Alpenverein o tom potrebuje doklad, aby neprišlo k dvojitému plneniu – hmm, samozrejme, že to majú v podmienkach, ale na rovinu, kto by si to čítal 🙂
- tento doklad – trochu stratené v preklade (komunikácia v AJ), ale vysvetlili sme si to:)
- 12.9.2023 – uhradím faktúru, ale je to boj.
- Zisťujem, že Francúzi nemajú variabilný symbol a systém nemocnice na úhradu faktúr je komplet po francúzsky, aj keď na webe majú preklik na anglickú verziu 🙂 Využívam kamošku Frederiku, ktorá vyrastala vo Francúzsku, tá sa spája s bratom, ktorý tam stále žije a cez telefón sa nám podarí spoločnými silami faktúru uhradiť 🙂
- proste po francúzsky viem max. poďakovať 🙂
- zase nejaké kurzy a povinnosti;
- 18.9.2023 – osobne (radšej) dávam žiadosť v pobočke Všeobecnej zdravotnej poisťovne (v Senci) o preplatenie nákladov zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte EÚ. Samozrejme s potrebnou dokumentáciou, ktorá je ale vo francúzskom jazyku. Milo som prekvapený, že poisťovňa nechce nejaký úradný preklad. Nemilo som prekvapený, že si berú originály, ktorý mi ani neskôr nevrátia;
- niekoľko týždňov sa nič nedeje;
- 15.11.2023 – volám na pobočku Všeobecnej zdravotnej poisťovne do Senca a zisťujem, že čo je s mojou žiadosťou. Dostávam odpoveď, že musím volať na Generálne riaditeľstvo, dokonca dostanem aj kontakt (pevná linka);
- 22.11.2023 – po týždni sa dovolám na Generálne riaditeľstvo (hurá, niekto to zdvihol), pani ma informuje, že moju žiadosť má na starosti kolegyňa, ale že ma nevie prepojiť (true story) – s malou dušičkou volám na druhé číslo a našťastie mi to tam niekto hneď na prvý pokus zdvihne;
- dotyčná pani (inak veľmi milá a ochotná) ma informuje, že moju žiadosť už posudzuje lekár a že má na to 6 mesiacov. Asertívne sa pýtam, že či to myslí vážne – na to dostávam odpoveď, že je to podľa zákona a rada mi ten zákon pošle na mail – true story 🙁
- vypýtam si číslo zákona a ozaj tam je „6 mesiacov“ – chápem, že to nejde zo dňa na deň, ale 6 mesiacov!
- pýtam sa pani, že ako to funguje v praxi – že nevie, ale že tak skoro to nebude…
- 23.11.2023 – pre istotu informujem Alpenverein, že stále nemám potrebné potvrdenie od zdravotnej poisťovne na SK;
- 23.1.2024 (4 mesiace od žiadosti) mi Všeobecná zdravotná poisťovňa obyčajným listom veľmi stroho jednou vetou oznamuje, že mi nič nepreplatí. Samozrejme bez možnosti odvolania.
- 23.1.2024 – kontaktujem Alpenverein a posielam im potvrdenie zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne o neuhradení nákladov na zdravotnú starostlivosť vo Francúzsku. V slovenčine. Preklad neriešia.
- 29.1.2024 – Alpenverein si dodatočne vypýta ešte jeden dokument (lekársku správu);
- 30.1.2024 – Alpenverein ma požiada o IBAN, kam mi má zaslať peniaze;
- 5.2.2024 – nabehli mi z Alpenverein (resp. ich poisťovne) peniaze na účet;
Čo ma to stálo?
20 € poplatok v nemocnici v Chamonix, 70 € spolúčasť. Rozbité hodinky, roztrhané oblečenie, no a napísať niektoľko mailov, absolvovať niekoľko telefonátov a byť trpezlivý. Plus asi prvýkrát v živote niekoľko týždňov bez športu.
Našťastie faktúra nebola v nejakej horibilnej sume (cca 617 €). Vraj je štátne zdravotníctvo vo Francúzsku lacné. Neviem si však predstaviť, ak by bola faktúra v niekoľkotisícovej sume a tie peniaze by mi „viseli“ niekoľko mesiacov niekde vo vzduchu, alebo by som si ich musel požičať a pod.
PS: za helikoptéru sme neplatili nič
Nemocnica vo Francúzsku
Až do tohto úrazu som nikdy v nemocnici nestrávil ani noc (okrem narodenia), neabsolvoval som žiadnu operáciu a pod. O slovenských nemocniciach človek počuje len to zlé… Do toho aj osobné zážitky, ak som niekoho viezol do nemocnice, alebo potreboval ísť na nejaké vyšetrenie k odbornému lekárovi.
Vo Francúzsku som strávil v dvoch nemocniciach cca 50 hodín (2 noci), absolvoval som x-vyšetrení a operáciu v celkovej anestézii. Jednoznačne prevláda spokojnosť (to, že mi nechutila káva, to prežijem). Čo ma zarazilo, bola z môjho pohľadu „prezamestnanosť“. Na každú činnosť tam bola jedna osoba, či už to bola sestra, sanitár a pod. Mal som pocit, že jedna sestra má na starosti len tú spomínanú kávu 🙂 Možno preto, že tam bolo tak veľa personálu, bola v oboch nemocniciach pohoda, úsmevy, ochota…
Inak, angličtina nebol problém – doktori ju ovládali a sestričky ak niečo nevedeli, tak to hodili do „google translator“ a dali prečítať na mobile. Chamonix a okolie je ohľadom angličtiny niekde „inde“ ako zvyšok FRA 🙂
Po príchode do nemocnice v Chamonix, nejaké úradovačky na príjme, stačilo sa preukázať „Európskym preukazom zdravotného poistenia“. Potom vyšetrenia od výmyslu sveta, milá pani doktorka s dvoma sestričkami ma opatrne povyzliekali (nie, nesnívalo sa mi to), dokonca vedeli aj ako sa vyzúva topánka s „boa systémom“. Ale pozor, keď vás budú vo Francúzsku dezinfikovať. Vyskočil som skoro z lôžka 🙂
Vo Francúzsku som mal pocit, že nič nie je problém. Vyskytlo sa podozrenie na vnútorné krvácanie (pri sonografii), tak to hneď s niekým vyšetrujúca doktorka konzultovala. Doktorka si nebola istá, takže bol potrebný prevoz do inej nemocnice (kvôli CT) – ani som nevedel ako a už som ležal v sanitke. Vtipný anesteziológ do toho už len skvelo zapadol, ešte sa aj vypytoval, čo sme poliezli 🙂
Po operácii bol celý večer a nasledujúcu noc každých 10-15 minút niekto pri mne a pýtal sa ma, či niečo nepotrebujem a či som ok. Inak, na čerstvú ranu po operácii pomáha ľad – nebol problém 🙂 Viacnásobne…
V nemocnici som skončil špinavý, krvavý a dotrhaný. Po operácii som skončil v podstate nahý s vrecom špinavých vecí. Ani to nebol problém. A keď som s malo dušičkou požiadal o nabíjačku na mobil, milá sestrička sa o chvíľu zjavila s nabíjačkou a káblom.
A ešte som aj vyfasoval izbu s výhľadom na M. Blanc – vraj, keď som ten horolezec. V izbe klíma, žalúzie aj osvetlenie na jeden ovládač. Kúpeľka s WC – vyzerali presne tak, ako majú vyzerať. Čisté, pekné, účelne zariadené… To, že som dostal zubnú kefku, uterák a pod., asi ani netreba spomínať…
Strávil som v nemocnici cca 2 dni – užil som si aj nemocničnú stravu, bola diétna, ale chutná. A dokonca som mal aj telacie 🙂
„Na rovinu, kedy ste mali naposledy na obed telacie mäso?“
A keď sestričky zistili, že som zo SK a kedysi som jazdil na bicykli, som fanúšik P. Sgana, tak mi aj odpustili poplatok za TV a pustili mi v TV zadarmo Tour de France 🙂
Sumasumarum – v nemocnici mi vadila len tá káva a to, že som tam namiesto jednej noci, musel stráviť noci dve. Inak len a len samé pozitíva…
Nemocnica na SK
Na SK ma už čakalo len vybratie štichov. Volám kamoške (primárka v BA – Ružinov), či môžem za ňou prísť. Dokedy ju tam nájdem, vidím ako to je na SK – je júl, izby pootvárané, aby bol prievan, na izbách 4-5 ľudí, do toho ponuré chodby, okná, podhľady… Keď kamoške vravím o personále (množstve) vo FRA, len spomenie ako na ňu neustále vedenie tlačí, že či ešte nevedia niekoho prepustíť… A to ako vyzerá jej primárska izba/kancelária, radšej taktne pomlčím…
Poďakovanie
- Peter O.: za trpezlivosť, lietanie medzi campom a nemocnicou, pobalenie a odšoférovanie na SK atď.
- Helmut (Peter K.): koordinácia všetkých známych aj neznámych Slovákov a Čechov v Chamonix, keďže sme mali nejaké veci na Refuge des Cosmiques;
- Zoban (Radek L.): za znesenie vecí z chaty do Chamonix;
- Vargi (MARVA) a Veronika K.: za podporu a návštevu v nemocnici;
- Paťa R.: lekárske konzultácie cez mobil 🙂
- Frederika H.: pomoc na SK, najmä s francúžštinou;
- celému lekárskemu personálu v oboch nemocniciach vo FRA;
- Madlenka M: za vybratie štichov v BA;
- Viola T.: za francúzsky preklad jedálneho lístka v nemocnici 🙂
- no a všetkým, ktorým mi volali, písali a všemožne podporovali a stáli pri mne 🙂
Skoro epilóg
Nerád používam silné slová, ale mali sme fest šťastie. A áno, použijem opäť silné slová: „druhýkrát sme sa narodili„. Pri veľkosti toho kameňa a pri priamom zásahu by sme to už asi nerozchodili…
A čo sme vlastne vyliezli v Chamonix (júl 2023, Igi M. & Peter O.)
- Nabot Léon (6a/5c, 180 m.) – Red Pillar of the Blaitiére (6.7.2023)
- kombinácia ciest: Les Lépidoptéres & Peigne Normal Route & SW Ridge and Lépiney Crack (5c/5c, cca 650 m.) – Slabs of the Peigne & Aiguille du Peigne (8.7.2023)
- Salluard Route (6a+/5b, 250 m.) – Pointe Adolphe Rey (11.7.2023)
- Arête du Diable Traverse (D+, 5c, 600 m) – Mont Blanc du Tacul (14.7.2023, nedolezené)
Kde skončíme v lete 2024? Francúzsko? Taliansko? Uvidíme…
Text: Igi M. (febr. 2024)
Foto: Igi M. & Peter O.
