Ako každý týždeň, aj pred dušičkovým víkendom rozohrávam viaceré scenáre svojich lezeckých a turistických potuliek. Nakoniec vyhráva Veľká studená dolina. Ani sa mi to nezdá, ale tento rok som ju navštívil už štvrtýkrát. Október sa blíži ku koncu, v Tatrách zúri babie leto, bolo by mi veľmi ľúto, ak by mi jesenné Tatry nevyšli.
Ozýva sa Peťo K., že či sa k nim pridám. Do toho volá Jano. A ani neviem ako a už nás šľape 5ks smerom na Zbojníčku. Sám som zvedavý hlavne na mladých (Peťo K., Haike a Fonzy), ako zvládnu prvé samostatné pôsobenie v stene, bez prítomnosti niekoho skúseného. Zvládli, zaliezli, zničili sa 🙂 To, že si zabudli zobrať do steny jedlo a pitie, to sa im stane ešte mnohokrát. Len jednej veci nerozumiem. Kto ich preboha naučil vstávať ráno o piatej? Niečo na tých kurzoch musíme zmeniť!!! No, možno to bude tým, že boli takí unavení a v sobotu boli v posteli už o ôsmej 🙂
Za to Jano je ostrieľaný vlk, pozná Tatry krížom-krážom a je o. i. perfektný v histórii tatranského lezenia. Nie je to člen, HK Filozof Bratislava aj keď nám v roku 2013 pomáhal s kurzom a sem tam sa zúčastní nejakej našej akcie. Ale nielen ja, ale napr. aj Kado a Peťo B., s ním radi lezieme.
Jano je číslo, ak by liezol s I. Bajom, určite by mal minimálne jednu poviedku v jeho knižke. Lezie v poslednej dobe nárazovo, teda buď málo alebo vôbec 🙂 Väčšinou mu prekáža lano, bez neho lezie o dva stupne lepšie.
V Tatrách dáva na dĺžku 2-3 postupové istenia, bez ohľadu na obťažnosť. Za to na skalke sa bojí skočiť si do borháku. Leziem s ním rád, či na umeline, či na skalke, alebo v horách. Naposledy sme boli spolu v auguste vo švajčiarskom Bergeli.
SOBOTA 31.10.2015:
Môj plán je Strelecká veža, Jano môj plán zmenil na Prostredný hrot, JZ (Poustevnícka, následne traverz popod Prostredný hrebeň) a šup ho na Veľký kostol, J (Joe Crack). A ja že som vraj tvrdohlavý, dozvedel som sa od neho v inej súvislosti o deň neskôr. Už nástup bol zaujímavý. Kosovka. Kto sa ňou niekedy brodil, vie o čom je reč. Prvá dĺžka ušla. Druhá dĺžka vyšla na mňa. Neviem objektívne posúdiť jej obťažnosť (možno 5/5+), ale subjektívne som psychicky nič ťažšie v Tatrách neťahal. Zamachovaná skala, rozbitá skala… Ledva som spravil štand. Popritom ako som doberal Jana, som hľadal hrot z ktorého zlaníme. Bol som rozhodnutý ísť dole. Našťastie ma Jano trochu postavil na nohy a vyššie to už bolo v pohode. Osobne však cestu neodporúčam. Zlá skala, veľa machu, zlé možnosti istenia… Našťastie nám chuť napravil Veľký kostol. Zaujímavá platňa týčiaca sa na hrebeni. Škoda, že má len 90m a nie je vysoká ako napr. západná Lomnica. Krásna skala pretkaná špárami, kde si založíš koľko len toho chceš a na čo sa cítiš.
sobota, cesta č. 5 a šup ho traverzom na Veľký kostol 
sobota pokračujeme, cesta č. 9
Jano v prvej dĺžke na Prostrednom
Vzhľadom na dátum toto už bola hra s tieňom, ktorý nás dobehol na vrchole a pocítili sme, čo to je, nebyť na slnku. Po zostupe zo štítu k veciam začína druhá hra. Tento krát pri zostupe žľabom to už bola hra so svetlom. Zostup žľabom, je vždy len zostup žľabom, na to je človek zvyknutý, ale aspoň trochu svetla sme potrebovali, aby sme sa nezasekali na záver v kosovke. Viete asi ako to skončilo. Chýbalo nám pár minút, ktoré sa v tmavej kosovke zmenili na nekonečný boj a nadávky. Si 2m od kámoša, čelovka svieti ako divá, ale ty kričíš ako o dušu:
„Janoooo, kde si?“,
a on, 2m od Teba.
A sme na chodníku, 10 hod. na nohách a čaká nás hladných, smädných, unavených a dobitých z kosovky, návrat späť na chatu.
Rozmýšľam o tom, ako dopadli mladí. Keď na nich zabudnem, už sa mi pri šlapaní z nohy na nohu v hlave menia len dva obrazy:
- sporo odetá dievčina (osoby a obsadenie nechám na vás);
- orosený krígeľ s pivom.
Po chvíli vyhráva pivo 🙂
Na chate nás čaká milé stretnutie. Katka J., ktorá po zranení naháňa stratený morál a Bugy (neviem ktorý, proste jeden z nich). Bojovali na Streleckej. Páleníček bol nad ich sily, nevzdali to, vybehli si aspoň ľavým pilierom (3-4 UIAA). A v nedeľu sa obaja piekli a rozplývali na Širokej veži (Motyka).
NEDEĽA 1.11.2015
Nechcené čaro súčasnej Zbojníčky (do 11.11.) je v tom, že si v posteli relatívne skoro a ráno v pohode vstaneš aj po prípadnej divokej noci. Sklamem vás, tentokrát sa nekonala. Samozrejme Jano sa nepohne z chaty bez kávy. Po káve teda utekáme popod Streleckú vežu (Pravým pilierom). Rozmýšľam, kade nastúpim, trochu sa zasekám a nechám si poradiť od Jana (vtedy som sa dozvedel o svojej tvrdohlavosti, nechcel veriť, že to nebudem biť hlava nehlava cez previsnuté kútiky). Cesta je to trochu orientačne náročná, ale nič hrôzostrašné. Pekná, dlhá, exponovaná cesta s úžasnou záverečnou dĺžkou pod hrebeňom. Popukaná členitá platňa a vzdušný pilier. Po pravej strane vidíš Páleničkov kút a tipuješ či je fakt len Páleničkovských 5+ alebo možno aj 6+/7- 🙂
nedeľa, cesta č. 5 
Igi v platni na Streleckej, vpravo kút z Páleníčka 
Jano na Streleckej veži
A teplo, snáď väčšie ako v lete. Po dvoch dĺžkach na hrebeni si užívame prázdne, už novembrové Tatry. Vietor nikde, na slnku úžasne. Uvidím, či sa v novembri ešte do Tatier dostanem. Pár rokov dozadu som liezol ešte 17. novembra v tričku a lezečkách 🙂
Z víkendu som mal dobrý pocit. Vraj je lezenie v Tatrách na ústupe. Len z HK Filozof sme v Tatrách boli viacerí. Okrem Haike, Peťa K., Fonzyho, som spomínal stretnutie a príjemné posedenie (rozprávanie nielen o medveďoch) s Katkou a Bugym. Celkovo ma teší návrat Katky na skaly (pár dní pred nami bola tiež na Veľkom kostole). Na chate sme stretli ďalšieho nášho člena – Jana Závodného. Opodiaľ sa túlala vraj Viki, taktiež aj Petra popoliezala. Ďalší moji kamaráti liezli v okolí Brnčalky… Najviac ma ale potešili „mladí“, to ako to zvládli, ako si napriek únave pochvaľovali a dokonca vyzerali aj tak, že ich to na tatranské lezenie ešte viac nabudilo 🙂 Ale hlavne organizujú, plánujú, vymýšľajú a nehanbia sa opýtať, keď niečo nevedia…
Do lezenia 🙂
PS: dnes 2 články – to bude asi tým, že potom ako som posledné týždne vyprodukoval cca 30 strán odborného textu, mi dobre padlo ísť si zaliezť a niečo o tom napísať
PS2: fotky sú také aké sú, žiaľ môj dvorný fotograf fotí najradšej na Kalamárke a nie a nie ísť do Tatier 🙂
kto: Igi M. & Jano S.
vylezené cesty:
- Prostredný hrot, JZ – Poustevnická (5/5+ ???), os team
- Veľký kostol, J – Joe Crack (4+), os team
- Strelecká veža, J – Pravým pilierom (5), os team
text: Igi M.
foto: Igi & Jano & Haike & www.tatry.nfo.sk
_______________________________
Článok bol pôvodne uverejnený v novembri 2015 na webe HK Filozof BA. V novembri 2019 bol autorom doplnený a presunutý na web coloursofclimbing.sk
prvá dĺžka, Prostredný hrot
dlho mi je na štande 🙂 
2. dĺžka na Prostrednom, položený kút, ale o to viac nepríjemný 
Jano v 2. dĺžke na Prostrednom 
Jano v 3. dĺžke na Prostrednom 
VSD, v tieni je sneh a riadna zima 
Igi v 2. a poslednej dĺžke na Veľkom kostole
Igi a Jano pod Veľkým kostolom
jeseň v Tatrách 🙂