Menu Zavrieť

Po stopách Ötziho – Haute Route

Pri šlapaní z nohy na nohu sa mi v hlave menia len dva obrazy, sporo odetá dievčina (osoby a obsadenie nechám na vás) a orosený pohár s pivom… Po chvíli už len…

Takto nejako vyzeral v niektorých úsekoch môj prvý deň na našom skitouringovom výlete v Ötztalských Alpách, keď sme začínali ísť po stopách Ötziho. Akurát my sme mali na nohách skialpové lyže, aké túlavé topánky mal na nohách Ötzi cca 3.300 rokov pr. Kr., to netuším 🙂 A aké obrazy sa menili v hlavách ostatných, to už vôbec netuším, možno podobné, možno iné 🙂

Nočný presun, šoférovanie, kopilot, cakum prásk asi 3 hodiny spánku a hneď prvý deň cca 12 km do kopca (cca 1.200m stúpania) krásnou, ale dlhou dolinou, potom ozaj v hlave o moc veciach nerozmýšľaš. Nebolo to až tak hrozné, tempo sme mali primerané, človek si ide potom večer skôr ľahnúť a ďalšie ráno je už čulý ako rybička. A keďže nám aj vyšlo počasie, ak aj človek nevládal, krása vôkol ho dokázala rozptýliť natoľko, aby zabudol na únavu.

S nápadom vyraziť niekde do Rakúska na viac dní na skialpy, prišla ešte niekedy na jeseň (2019) Lili. A tak aj bolo, termín sa utriasol, počko sa objednalo a išlo sa.

Keďže k tejto tirolskej Haute Route po stopách Ötziho (koruna Tirolska) je toho pomerne dosť na nete, skúsim po jednotlivých dňoch opísať našu trasu, pridať kopec fotiek a na záver pridám niekoľko praktických rád. A kto dočíta až do konca, nájde aj video 🙂

DEŇ 1: Vent (1.900 mnm) – Martin Busch Hütte – Similaun Hütte (3.019 mnm)

Ranná káva vo Vente, sneženie, oblačnosť. Predpoveď akosi nevychádza. Ale len čo obujeme lyže, slnko sa derie na oblohu a začína pripekať. Rozbiehame sa pomaly, ale isto. Čaká nás 12 km šľapania krásnou, dlhou dolinou. Počas výstupu sme obozretní, väčšinou traverzujeme nahriaty svah s čerstvým snehom, našťastie väčšina menších lavín je už vysypaná. Krátka zástavka na nealko pivo na Martin Busch Hütte a pokračujeme. Nemáme sa kam ponáhľať. Tento deň je vyslovene transportný, akurát sem tam treba premazať krémom na opaľovanie nielen tvár, ale voskom aj mokré pásy.

DEŇ 2: Similaun Hütte – Similaun (3.600 mnm)- Similaun Hütte – Hauslabjoch (3.278 mnm)- Schöne Aussicht Hütte (2.845 mnm)

Celkom náročný deň, a to sme ešte chceli vystúpiť na jeden vrchol. Ale ako sa hovorí, všetkého veľa škodí, predsa len sme boli na dovolenke 🙂

Ráno sme si naľahko vybehli na Similaun – krásny kopec, s krásnymi výhľadmi, lyže necháš cca 100 m výškových pod vrcholom, a už len vyťapkáš s mačkami a paličkami na vrchol 🙂

Odporúčam si privstať, aby ste si užili slnko do očí pri výšľape, porobili gýčové fotky, ale hlavne, aby vám slnko moc nenahrialo sneh na zjazd. My sme si privstali a máme za sebou prvú parádnu lyžovačku. Šup na chatu, pobaliť a hybaj pozrieť toho Ötziho, reku, či tam niekde nebude aj jeho pani manželka. Malý pomník (Fundstelle) nájdete kúsok od sedla Tisenjoch, resp. kúsok od sedla Hauslabjoch.

  • pozn.: z tohto sedla sa ponúka na pešo výstup na Finailspitze (3.516 mnm) – po zvážení za a proti, vynechávame, ale kto chce… Kopec to vyzerá byť pekný a je jednou z dominánt oblasti.

Zo sedla Hauslabjoch nás čakal super zjazd po ľadovci, akurát, že treba trochu vedieť čítať mapu a prispôsobiť sa terénu. Nič hrozné, našťastie aj druhý deň nám prialo počasie, takže orientácia až na pár drobností bez problémov.

A už len príchod na Schöne Aussicht Hütte, kto chce, dá si saunu, kto nechce, tak si minimálne užije parádne ubytovanie v štýle #vintage 🙂

DEŇ 3: Schöne Aussicht Hütte – Hinterereisferner – Hochjoch Hospiz (2.412 mnm)

Ráno sa nám ani nechce odísť z tejto krásnej chaty a od raňajkového stola. Rozmýšľame, či v tento deň vyjdeme na Weisskugel (3.739 mnm), alebo si spravíme lenivý deň. Po zlyžovaní na ľadovec je Weisskugel (tal. Palla Bianca) v oblakoch, za to na ľadovci je príjemne, takže vegetíme, jeme, fotíme. Tešíme sa z krásneho zjazdu zo sedla na ľadovec a o chvíľu si užívame nekonečný zjazd miznúcim ľadovcom až na chatu Hochjoch Hospiz. A už len lenivé poobedie kúpajúc sa v slnečných lúčoch a debaty o všetkom možnom aj nemožnom…

DEŇ 4: Hochjoch Hospiz – Kesselmandferner – Vernagt Hütte (2.755 mnm)

Jediný deň z piatich, kedy bolo počasie proti nám. Možno aj príjemná zmena a aspoň na fotkách nie je stále len slnečno 🙂 Zároveň to je trochu skúška našich orientačných schopností, ako aj znalostí lavínovej problematiky. Na začiatok nás čakal celkom technický cikcakový výšľap, potom jeden nepríjemný traverz na mačky, a už sa len poriadne rozhliadnuť (našťastie sa vtedy zdvihla oblačnosť) a zvoliť bezpečnú výstupovú trasu a dostať sa na ľadovec.

Nočné a doobedňajšie sneženie v kombinácii s vetrom spravilo svoje, ale ako väčšinou na horách, tá najkratšia trasa nemusí byť tá najbezpečnejšia 🙂 Normálne som bol na nás hrdý, ako sme dokázali chladnokrvne vyhodnotiť podmienky, zúročiť skúsenosti a bezpečne sa premotať nebezpečným lavinóznym úsekom…

Nekonečný ľadovec, oblačnosť opäť klesá, ale za to krásne sneží. Niekedy musí človek prejsť kus Európy, aby si užil také pekné „vianočné“ sneženie. Prichádzame do sedla Oberer Guslarjoch (3.360 mnm), viditeľnosť mizerná. Logicky sa odtiaľto núka vybehnúť si na Fluchtkogel (3.497 mnm), za pekného počasia by sme s radosťou hore vybehli, ale radšej sa púšťame do „mlieka“ a ideme hľadať trasu na chatu. Človek by to na lyžiach aj pustil, sem tam sa podarí zopár súvislých a krásnych oblúkov v prašane, ale po chvíli s Lili vyťahujeme gps a v obojstrannom prívrate alias v „pluhu“ 🙂 s gps v rukách, pomaly a pomaly klesáme a hľadáme cestu na chatu.

Čo čert nechcel, po príchode na chatu sa oblačnosť rozplynie, prišli sme o pekný prašanový zjazd, nevadí, finále nás čaká v deň posledný 🙂 V tento deň si to vynahradíme geniálnou večerou (ako každý večer), ale ešte predtým maškrta v štýle #Apfelstrudel_mit_Schlagsahne 🙂

DEŇ 5: Vernagt HütteBrochkogeljoch (3.423 mnm) – Taschachferner – Wildspitze (3.774 mnm) – Mitterkarjoch (3.468 mnm) – Vent

Finally day D. Alebo (veľké) GRAND PLIÉ na záver 🙂 Alebo čerešnička na torte. To je jedno 🙂 Zo sedla Brochkogeljoch je krásny výhľad na celú našu trasu, celý náš okruh, vidíš dominantné kopce, parádne sa vieš zorientovať. Trošku zimno (ale slnečno) na ľadovci, trošku ďaleko na Wildspitze (najvyšší vrchol Tirolska, druhý najvyšší kopec v Rakúsku a jeden z najpopulárnejších cieľov v Ötztalských Alpách).

A podarilo sa. V podstate až pod vrchol Wildspitze doťapkáš s lyžami, šup do mačiek a cca 150 výškových metrov s paličkami smerom k vrcholu a už len gýčové výhľady široko ďaleko.

Rýchlo späť k lyžiam a čaká ťa nekonečný zjazd do Ventu. A väčšinou v prašane 🙂 Má to však jeden háčik, resp. medzizastávku – a to sedlo Mitterkarjoch, odkiaľ vedie zaistená cesta na ľadovec Mitterkarferner – cca 200 metrový prudko nadol padajúci úsek. Našťastie sme asi iba 30 metrov ferraty mali pod snehom. Keďže bol sneh zmäknutý, mohlo lano zostať v batohu. S cepínom v ruke a na mačkách prekonávame tento krátky úsek a následne sa už len dobre držať oceľového lana a o chvíľu opäť obúvame lyže a hybaaaaaj prášiť až do Ventu 🙂

V podstate skoro súvislý zjazd na lyžiach z cca 3.800 mnm do cca 1.900 mnm, to človek nedáva každý deň 🙂 A či vôbec ešte niekedy dá? Mne sa dokonca podaril zjazd bez pádu 🙂 A klasika, až v tento posledný deň sa mi najlepšie lyžovalo a lyže mám po dlhšej dobe na 99% pod kontrolou. Ale zjazd si užila celá banda, a nielen tento.

Výlet úžasný, trasa nádherná, plán na 90% splnený. Tie kopce, ktoré sme vynechali, tam zostanú aj do budúcna. Vyjsť by sme vyšli, ale predsa len, človek si ide na dovolenku aj trochu oddýchnuť, nielen sa zničiť 🙂 Hlavne, že vyšlo počasie, neboli komplikácie, nemuseli sme riešiť žiadne zranenie, ani pokazený materiál 🙂

A teraz sľúbené praktické informácie.

Mapy, trasa, gps, gpx, orientácia:

  • za 5 dní sme prešli cca 61 km a nastúpali cca 5.250 metrov do kopca (záznam trasy som nerobil, tieto čísla mi vyšli po návrate k pc a mapám, takže reálne budú čísla asi trochu vyššie);
  • používali sme aplikácie a v nich samozrejme offline mapy:
    • mapy.cz
    • Locus
    • v aplikáciách/mapách sú k dispozícii zimné skitouringové trasy, ktoré sme viacmenej využívali;
    • na outdooractive.com a bergsteigen.com sme našli záznamy trás na prvý, tretí, štvrtý a piaty deň + trasu si viete „vyklikať“ aj vopred v spomínaných aplikáciách;
  • samozrejme, bez buzoly a klasickej papierovej mapy by to nešlo, buzola našťastie zostala v batohu, ale klasika je klasika 🙂
  • pre danú oblasť sú k dispozícii 3 mapy:
    • mapy si viete objednať a kúpiť cez https://www.alpenverein.at/shop/;
    • DAV Karte – 30/6 Ötztaler Alpen – Wildspitze Skitouren, 1:25000;
    • DAV Karte – 30/2 Ötztaler Alpen – Weisskugel Skitouren, 1:25000 – my sme si na našej trase na 99% vystačili iba s touto mapou;
    • DAV Karte – 30/1 Ötztaler Alpen – Gurgl mit Skitouren, 1:25000;
  • ale ako som písal vyššie, jedna vec je mať trasy vopred, druhá vec je situácia v teréne, aktuálne podmienky, počasie, lavínová situácia, stav na ľadovci atď.
    • v každom prípade „Pripraveným šťastie praje“ 🙂

Na obrázku, resp. v odkaze, je ručne urobený záznam trasy po našom návrate.

Chaty, vybavenie a pod.:

Počas nášho prechodu sme využívali miestne chaty, ktoré sme mali rezervované aj so zaplatenou zálohou cca 3 mesiace vopred. Išlo o tieto chaty:

  • Similaunhütte – súkromná chata, neplatí žiadna zľava;
  • Schöne Aussicht Hütte (Bella Vista Rifugio) – súkromná chata, neplatí žiadna zľava;
  • Hochjoch Hospiz – chata ÖAV;
  • Vernagthütte – chata ÖAV;
  • ozaj, každá chata mala svoje čaro a na každej nájdete parádny komfort, pohodlie a ochotu;
  • na každej chate:
    • dá sa osprchovať 🙂 – na Schöne Aussicht Hütte vás v sprche čaká prekvapenie, na tejto chate je dokonca aj fén :);
    • sú k dispozícii papuče;
    • dá sa bez problémov nabiť mobil a pod.;
    • na Hochjoch Hospiz a Vernagt hütte – je potrebná hygienická vložka na spacák;
    • sa platí iba cash;
    • a ráno dostanete bez problémov čaj do termosky 🙂 – tzv. Marschtee

Chaty a jedlo 🙂

  • jedlo na chatách stojí za to, keby sme sa toľko nenašlapali, vrátili by sme sa veru „kus až kuštek“ pribratí 🙂
  • kvantita top, kvalita 3x top, komu bude málo, na večeru dostane bez problémov „duplu“ 🙂
  • raňajky – klasika, švédske stoly od výmyslu sveta, káva, čaj, voda…
  • večere – trojchodové alebo štvorchodové, nedá sa to tu neuviesť 🙂
    • večera 1: vývar s trhanou palacinkou, ragú z kamzíka s fialovou kapustou a žemľovou knedľou, minižemľovka so šľahačkou 🙂
    • večera 2: pasta/mušličky/cestoviny ako predjedlo, zelerový krém s jablkom ako polievka, zeleninový šalát, rezeň na prírodno so štuchanými zemiakmi, no a ako dezert, nenormálna zmrzlina s orieškami 🙂
    • večera 3: vývar s cestovinou, zeleninový šalát, údené so zemiakmi a geniálnou kyslou kapustou, zmrzka 🙂 To údené, fakt eňo ňuňo a to ja moc údené nemusím 🙂
    • večera 4: rajčinový krém so šľahačkou ako polievka, zeleninový šalát, božská knedľová štrúdľa so super omáčkou a závitkom mäsa, no a ako dezert čokoládová zmrzlinová pena so šľahačkou 🙂
  • my vekovo zrelší a skúsenejší, sme si vedeli jedlo vychutnať a užiť, tí mladší, jedli závratnou rýchlosťou svetla a jedlo z ich taniera mizlo len taký fukot 🙂
  • víno: bez toho by to nešlo, každý večer fľaška dobrého červeného vína na 4 osoby, tak akurát 🙂
  • pivo: väčšinou som pil nealko pivo (typu Weizen = pšenica), môžem len a len odporučiť 🙂

Lavínovka, mačky, cepín, haršajzne, lano, sedák, lyžovanie, kondícia…

  • pohybujete sa v potenciálne lavinóznom teréne, takže lavínová výbava je bez debaty potrebná, ako aj schopnosť vedieť si vyhodnotiť situáciu na mieste podľa aktuálnej situácie a podmienok;
  • haršajzne, mačky, cepín:
    • osobne som haršajzne nemal, na dvoch miestach by sa zišli. Raz som sa prezul v traverze do klasických mačiek + cepín do ruky, druhýkrát som v cikcakových traverzoch musel zaberať cez ruky, zvyšok to vyšiel buď s haršajzňami alebo prezúval do normálnych mačiek;
    • sumasumarum: mačky a cepín do zimných hôr vždy a všade .)
  • lano, sedák:
    • pohybujete sa po ľadovci;
    • posledný deň sme rátali so zlaňovaním – našťastie to vzhľadom na aktuálne podmienky nebolo nutné. Ale celkovo bolo málo snehu a našťastie skoro celá ferrata bola odkrytá a dala sa až na cca 30 m využiť.
  • lyžiarske schopnosti:
    • myslím si, že priemerný lyžiar túto trasu bez problémov zvládne, cez 30 stupňov sme moc toho nelyžovali…
  • kondička:
    • išli sme na pohodu, veľa robia batohy, ale treba rátať, že skoro každý deň si na nohách 6-8 hodín, väčšinou sa pohybuješ nad 3.000 mnm, každý deň cca 1.000 metrov (a viac) do kopca… A tých dní po sebe je 5 🙂

Záverom, poďakovanie…

Bol som rád, keď ma Lili oslovila ohľadom účasti na tejto akcii. Mali sme ísť v inej zostave, potom som myslel, že pôjdeme traja, nakoniec sme išli v zostave: Lili, Luky, Sima, Jakub, Igi. Každý svojou menšou, či väčšou troškou prispel k bezproblémovému priebehu akcie.

Takto nejako si predstavujem „zavolanie“ na akciu, tak ako to prebehlo v tomto prípade. Od Lili prišiel konkrétny návrh, konkrétny nápad, konkrétny termín, s množstvom vstupných informácií. A už bolo na každom z nás, aby sa ďalej vopred na výjazd pripravil a aby prispel k úspešnému zrealizovaniu akcie…

Jednoznačne Lili patrí veľké ďakujem a ešte raz veľké ďakujem, zaslúžila sa prevažnou mierou o to, že sa to podarilo!

Taktiež treba poďakovať Martinovi Kyrcovi – horský vodca UIAGM, žijúci na Liptove 🙂 Náš kamarát, mali sme od neho veľmi veľa konkrétnych informácií. Väčšinou odporúčam iných horských vodcov, ale v zime, na zimné skialpinistické a skitouringové túry, lavínové kurzy a pod. – odporúčam Maťa, vyskúšajte, napíšte mu, zavolajte 🙂 A isto sa k nemu potom ešte vrátite…

Epilóg

Náš výlet sme realizovali v marci 2020. Nad Európou sa už znášal príznak „korona vírusu“, aj keď sme vedeli, čo sa dialo v Číne, čo sa dialo v Taliansku, nikto nevedel čo sa udeje následne. Ako sa vraví, veci riešiš, až keď sa ťa primárne dotýkajú. Zo SK sme odchádzali s očakávaním (pozitívnym a tešiac sa), vracajúc sa do karantény a s inými očakávaniami… Po návrate sa náš život (nielen) prevrátil na ruby. Korona vírus sme riešili aj v Alpách. Veľa ľudí ani nevedelo, že máme v pláne takýto výlet, nechceli sme sa dostať pod tlak nezdaru, či sa náš ambiciózny výlet podarí. Informácie sa však ku nám dostávali. Na pery sa tlačí otázka, či sme sa mohli nakaziť? Nikdy nevieš, ale za celých 5 dní sme v podstate nikoho nestretli, chaty boli prázdne, križovali sme totálne vyľudnené lyžiarske stredisko (apokalypsa: odstavené vleky, ratraky, ale za to manchestrovo upravené zjazdovky, nikde ani nohy)… Je nám/mne jasné, že sa nájdu ľudia, ktorí nás za náš výlet odsúdia… (v tej situácii) Ale veríme, že veľa ľudí sa poteší z našich zážitkov, fotiek, informácií… Každý má právo na to, či ono. My sme sa rozhodli, tak ako sme sa rozhodli, sme dospelí a vieme niesť následky našich rozhodnutí….

Text: Igi M., 3/2020, igi  [zavináč] coloursofclimbing.sk
Foto: Igi, Luky, Sima, Jakub, Lili – fotiek máme nepreberné množstvo, ozaj nám prialo počasie, v skutku to niekedy fotilo samo, napriek tomu budem parafrázovať výrok Marcela Prousta o ženách do tejto podoby: „Krásne fotky nechajme ľuďom bez fantázie.“ 🙂
Video: Luky
Účastníci výletu: Lili W., Sima R., Luky Č., Jakub L., Igi M. Všetci účastníci výletu podporujú túto dobročinnú ZBIERKU.

PS: keď už toľko spomínam ten internet, my sme o. i. vychádzali aj z tohto článku
PS2: Ferner = ľadovec; Joch = sedlo