Vždy ma bavilo spájať ľudí a najmä prepájať partie. Už v mojom rodnom Trenčíne som takto prepojil basketbalistov s nebasketbalistami, rybárov s nerybármi, športovcov s nešportovcami a potom všetkých so všetkými 🙂
Neskôr to pokračovalo v BA, kde som cez vysokú školu, prácu a koníčky stretol množstvo ľudí, ktorí sa nespoznali len so mnou, ale vždy som sa snažil, aby sa následne spoznali aj s mojim kamarátmi.
Možno, to je práve to, čo vystihuje podstatu projektu #colourofclimbing – priateľstvá a známosti skrz naskrz. Jeden je macher v tom, druhý v onom, tretí zase v inom. Niektorí si spolu sadnú, iní ani nie…
A práve táto heterogenita dáva tomu tú správnu synergiu, vieme sa navzájom učiť jeden od druhého, plánovať, realizovať svoje vízie, ciele a potom mať nielen množstvo fotiek v našich počítačoch, ale najmä nepreberné množstvo spoločných, reálnych a silných zážitkov, ktoré nám nikto nevezme.
Ako som naznačil, pochádzam spod hradu Matúša Čáka, v BA a okolí pôsobím od roku 1996. Väčšina môjho života je spojená so športom, či už to bol v detstve stolný tenis a tenis, potom dosť výrazným spôsobom basketbal.
Zažil som taktiež krásne 90. roky a nástup horských bicyklov, prvé odpružené „vidlice“, z cyklistického športu mi vždy najviac imponovala cestná cyklistika. Samozrejmosťou boli pre mňa od predškolského roku lyže, neskôr turistika a bežky, najmä v Strážovských vrchoch, Považskom Inovci a Bielych Karpatoch… Neskôr Fatry, Tatry atď.
Ku koncu vysokej školy do môjho života výrazným spôsobom vstúpilo horolezectvo v mnohých svojich podobách. Prvé kroky na skale som začal robiť približne v rokoch 2003 – 2004, v 2007 som absolvoval svoju prvú tatranskú horolezeckú túru. V 2009 doslova prvýkrát imitujem prácu inštruktora 🙁 V 2010 sa stávam inštruktorom skalného lezenia SHS JAMES, neskôr aj inštruktorom horolezectva. Od roku 2016 som členom Metodickej komisie SHS JAMES…
Kde leziem, skialpujem a skitoruringujem? Asi všade a vždy keď sa dá. Často napr. aj pri ceste za prácou po celom SK.
V zahraničí som si obľúbil Francúzsko a taktiež ČR, keďže som lezecky nevyrastal paradoxne na skalkách Malých Karpát, ale na moravských pieskoch 🙂 Na Slovensku leziem najradšej na andezite a za svoju domácu skalku považujem Kaľamárku, o Tatrách asi ani netreba písať 🙂
Vrcholom horolezectva je pre mňa „mixové lezenie“, s ním sa mi spája najviac silných zážitkov… Pozitívnych, žiaľ aj smutných…
Nedá sa povedať, že by som za môj bohatý lezecký život navštívil vyslovene nejakú škaredú lezeckú oblasť, ale áno, sú aj skaly, ktorým sa už radšej vyhnem…
Želám vám, nech vám to všetkým lezie a lyžuje, snívajte a choďte za svojimi cieľmi a víziami. Či už v osobnom, voľnočasovom, alebo pracovnom živote!
Igi (nov. 2019)
igi [zavináč] coloursofclimbing.sk