Trochu s odstupom, ale predsa. Tak ako som v niektorých veciach neporiadny, tak jedna z vecí, v ktorých mám poriadok, sú fotky. A cez tieto nemé a nehybné obrázky sa mi pri ich prezeraní vynárajú (zväčša) príjemné spomienky na doby blízke, aj vzdialené…
KalamárKap, ročník 2021. Dopadol na výbornú. Alebo keď nič nečakáš… Pôvodne to mal byť článok len o poslednom ročníku, ale keďže tých fotiek a spomienok na túto milú jesennú akciu je viac než dosť, prečo si nezaspomínať trochu viac a hlavne si pripomenúť niektoré, možno (už aj pre mňa) ikonické fotky, ktoré som už viackrát niekde publikoval.
KalamárKap – čo to je? História…
Prvýkrát sa organizoval KalamárKap v roku 2012. Zámerne píšem prvýkrát, lebo organizátori okolo Joža Sklenára mu dali označenie 0. ročník. Veľmi v skratke, KalamárKap = preteky v krátkom behu a dlhom lezení. Pre niekoho netradičná kombinácia, obzvášť pre skalkárov 🙂 A obzvlášť náročná, ak večer posedíš pri ohni trochu dlhšie s pohárom vína 🙂 A aby to nebolo úplne také jednoduché, beží sa do kopca. Na rozohriatie vás čaká cca 2,1 km dlhý beh s prevýšením cca 215 metrov.
Pre niekoho kúsok, pre väčšinu „krížová cesta“. Ale nie „krížová cesta“ s krížom na pleci, ale so sedákom a expreskami. Vraj na odplašenie medveďov 🙂
Celkom vtipná požiadavka organizátorov. Poľana sa nezaprie 🙂
Po behu nasleduje lezenie, cca 6 hodín. Môžeš začať hneď po dobehnutí, ale skúste sa tam prísť pozrieť ako väčšina dobehnuvších lezcov lapá po dychu 🙂 Isto to je aj chladným vzduchom, ktorý na konci septembra zrána na Kalamárke panuje. Ale pre istotu je Rišo Kopáčik (jeden z organizátorov) z dobrovoľnej Horskej služby radšej v pozore 🙂 Lezú sa vybraté cesty na Horných aj Dolných skalách na Kalamárke. Čím ťažšia cesta, tým viac bodov, je rozdiel RP, TR a AF, sú tam aj nejaké lakocinky „po vlastnom“ a bonusové body za lezenie bez magnézia (spomienka na históriu a tradíciu).
By ste sa čudovali ako zrazu všetci vedia liezť aj bez magnézia 🙂
Potom sa to všetko zráta, zje sa guľáš od horára, vypije pivo, vyhlásia sa víťazi, tombola a už sa len debatuje a zabáva až do rána 🙂
Preteky na Kalamárke majú dlhšiu históriu. Siahajú do prelomu 70. a 80. rokov 20. storočia, taktiež sa nedá nespomenúť Corgoň CUP zo začiatku 21. storočia. Taktiež netreba zabudnúť na prvé preteky v liepaní (možno aj prvé preteky na svete). Viac o histórii pretekov, ako aj kompletný archív všetkých ročníkov KalamárKapu nájdeš TU.
KalamárKap nie sú a nemôžu byť len preteky!
Každý si na KalamárKape nájde to svoje. Všetci sme viac, či menej súťaživé tvory. Pre mňa je však KalamárKap o rodinnej atmosfére, ľuďoch, zážitkoch, smiechu, podpichovaní, debatách, stretnutiach… A o tom, ako si vždy hovorím, že ak pôjdem zase na KalamárKap, tak si isto pôjdem aspoň 3x predtým zabehať 🙂 Nie kvôli tomu, aby som bol rýchlejšie v cieli, ale kvôli tomu, aby som bol schopný po dobehnutí komunikovať s okolím…
Uvidíme, či si KalamárKap udrží svoju atmosféru a nebudú to už „len“ preteky. Či KalamárKap nestretne osud mnohých pretekov, kde je zo začiatku cítiť nadšenie, panuje neformálna nálada a po pár ročníkoch dominuje komercia a tlak na čísla a výsledky. Priznám sa, že v 2018 som z KalamárKapu nemal dobrý pocit. Na môj vkus až príliš veľa ľudí a až príliš veľa ľudí, ktorí riešili len vyliezť čo najviac ciest a vyliezť čo najviac ťažkých ciest, za čo najviac bodov. Preto som bol rád, že ročník 2021 z môjho pohľadu dopadol na výbornú a našiel som na Kalamárke to, čo tam väčšinou nachádzam. Pokoj a pohodu.
Zase to bolo o ľuďoch, o atmosfére, o debatách a o tom podpichovaní. A možno si len viac v tejto covidovej dobe vážime, že sa môžeme stretávať… A na konci septembra 2021 veru tých príjemných stretnutí a debát bolo veľmi veľa (Rišo K., Barča, Fuči, Adam M. s Kelečkom, Vlado Ž., Tomáš B., Viktor K., Filip Č.., Buzákovci, Kubkovci, Katka B., Dodo so svojim Hrádkovským babincom atď.). Až mi bolo ľúto, že som v sobotu večer musel kvôli povinnostiam z Kalamárky odísť.
Na KalamárKape som sa zúčastnil 4x. Koľkokrát som bol na Kalamárke, to už asi nikto nezráta. Termín pretekov (posledný septembrový víkend) mi osobne moc nevyhovuje (aj ma to láka do Tatier, aj mi tam väčšinou začína učenie externistov na VŠ), isto by som tam bol častejšie. No a niekedy len proste nezoženiem toho najlepšieho parťáka na druhý koniec lana…
KalamárKap 2024 🙂 nielen s Dodom
Mám v pláne tento ročník absolvovať s Dodom (hornonitrianska legenda z Hrádku). Sme dohodnutí. Budeme môcť totiž „súťažiť“ v kategórii „Horskí vlci“ (súčet veku nad 100 rokov). Držte palce 🙂
KalamárKap 2021 nielen s Evou
Ani som nechcel ísť. Aj trochu znechutenie z 2018, ani sa mi nechcelo nikoho zháňať, aj som rozmýšľal o Tatrách… Ale týždeň predtým (na Hrádku) sme neplánovane s Evkou odštartovali silnú a vydarenú spoločnú lezeckú jeseň. Na Hrádku sme si navzájom „hodili udičku“, že pár dní pred KalamárKapom si dáme vedieť. Mne sa utriasli povinnosti (aj keď nedeľa po KalamárKape bola na umývačke viac ako náročná), hovorím si: „Eva odbehne, tento rok je rozlezená na andezite, ja zaleziem svoj kalamárkovský štandard, bude sranda, zasúťažíme a keď nič nevyhráme, aspoň si dáme dobrý guľáš a pivo.“ Skoro mi predpoveď vyšla 🙂
Pár dní po KalamárKape som na FB zhodnotil ročník 2021 nasledovne:
„Atmosféra top, neformálne debaty top, milé stretnutia top, parťák top (Eva) a ešte aj milo prekvapila, Baabočka tretie víťazstvo (2018, 2019 a 2021), typické podpichovačky pred behom a aj pod skalou, guláš fenomenálny a s Rišom K. aj nejaké vízie a plány… No a samozrejme veľké ďakujem organizátorom.“
Nuž, čo napísať. Eva ma vskutku milo prekvapila, aj liezla rýchlo a aj na hranici svojej formy. Isto prekvapila aj samú seba. Mňa minimálne prekvapila (v dobrom) svojim mentálnym výkonom, nastavením, bojovnosťou a nevzdávaním sa. Ja som si odliezol svoj slabší štandard, ešteže tam za tie roky tie 7 a 7plusky poznám 🙂 Boli sme rýchli, mali sme čuch na výber ciest, zabojovali sme (sem tam sa aj zabudli najesť a napiť) a nakoniec z toho bolo parádne 3. miesto. Pivo po pretekoch bolo zaslúžené. A aj na tie kŕče, čo nás chytali poslednú hodinu, sme rýchlo zabudli. Akurát, že sme sa zo soboty obaja spamätávali dva dni 🙂
Bolo nám cťou skončiť v takejto konkurencii (zmiešané dvojice) na 3. mieste 
Na 1. mieste nedostihnuteľní Peťo s Veronikou (Matejíčkovci), na druhom mieste Katka s Filipom (Buzákovci, od rána sme sa spolu motali pod skalami, proste milé stretnutie hádam aj po roku), no a na 3. mieste duo Eva&Igi.
Takže summa summarum rok 2021: 3. miesto v kategórii „zmiešané dvojice“ (s Evou Rýzkovou), celkové 5. miesto, vylezených spolu 33 ciest. Kompletné výsledky aj s fotogalériou nájdete na kalamárkovskom webe.
Čo z toho, čo sme preliezli, odporučiť? Liezli sme len na Horných skalách. Samozrejme odporúčame všetko, ale „najväčšiu zábavu“ sme si asi užili v ceste „Pravouhlý zárez“ za 5+ (UIAA) – „po vlastnom“. Alebo nie je 5+ ako 5+. Odlez v poslednej tretine cesty stojí za to, a tá skôr neodistiteľná ako odistená prvá tretina cesty tiež 🙂
KalamárKap 2018 nielen s Peťom
Bola to akcia na ktorej sme s Peťom prvýkrát testovali jeho nový JaškoBUS. Ešte nevybavený a hlavne bez kúrenia. A možno nám bola v noci zima len preto, že sme nechali na dodávke otvorené okná 🙂 A asi jedna z mála akcií, ak nie jediná, z ktorej nemáme žiadny fotky a fotoalbum. Ale máme svedkov, že sme tam boli 🙂
A tu začala Barča Hajdučiková svoju sériu troch víťazstiev po sebe (2018, 2019 a 2021). V roku 2020 sa KalamárKap oficiálne neuskutočnil, a keďže vyhrala 3x v sérii (2018 s Mirkou V., 2019 s Alžbetkou M., 2021 s Lenkou M.), tak by mala získať cenu pre víťaza v kategórii „ženy“ doživotne 🙂
Inak – od ročníka 2018 je povinná prilba. Aj keď to Jožka Sklenára skoro stálo život, som „za“!
Takže summa summarum rok 2018: 11. miesto v kategórii „muži“ (s Petrom Jaškom), celkové 13. miesto, vylezených spolu 29 ciest.
KalamárKap 2017 nielen s Kubom
Ako, ročník 2021 bol skvelý, ale ročník 2017 mal svoje čaro a rád na tento ročník spomínam. Bol to vtipný, zábavný, usmievavý, veselý, rodinný (doslova) KalamárKap a s nečakaným koncom.
Čo ku Kubovi? Poznáme sa dlhé roky. Aj sme čo to spolu odliezli, ale ešte viac odrobili na lane. S ním to je vždy o pohode a v štýle no stres. Aj v práci, aj pri lezení, aj na pive 🙂 Pôvodne sme chceli súťažiť ako rodina v kategórii „família“ – Kubo s Bašou a ich malá Dorotka. A mňa si chceli na ten deň „adoptovať“. Dorotka bola vtedy ešte ozaj malá, niekto sa jej musel stále venovať a tak, že si nejako zalezieme. Pochopiteľne „moja adopcia“ a Dorotkine nelezenie organizátori neuznali. Tak sme si Kubkom len tak popoliezali – a vtedy nám veru išla karta (liezli sme tuším len od 7 do 8+), sem tam sme odskočili na pivo, zahrať sa s Dorotkou, čo to zjesť. Nič sme neriešili. Proste pohoda jazz. A bum. Druhé miesto. Ozaj veľmi príjemné spomienky na tento ročník. A bolo aj veľa známych a parťákov. O. i. Haike s Barčou, Mišo Kohn s Peťom Bukovým, Rudo H. s Peťom G.… Srandy kopec 🙂
Takže summa summarum rok 2017: 2. miesto v kategórii „muži“ (s Kubom Kováčikom), celkové 5. miesto, vylezených spolu 25 ciest.
KalamárKap 2013 nielen s Barčou
Pre nás oboch s Barčou prvý KalamárKap. Aj predtým, ale hlavne po ňom sme si toho spolu nielen na lane preskákali až až. A toho vypitého vína a našlapaných metrov na lyžiach za tie roky! Boli to časy, keď ešte Barča ani moc nechcela liezť, len mať pohodu. Za tie roky si tú pohodu „udržala“, ale hlavne jej to posledné roky lezie par excellence 🙂 Škoda, že sa posledné mesiace nevieme až tak často termínovo zladiť a ísť si zaliezť.
Inak v tomto roku začal vznikať film o Kalamárke a zopár záberov z ročníka 2013 je aj v tomto filme.
Vtipná vsuvka na záver. Isto mnohí z vás poznajú legendu slovenského horolezectva, Stana Glejduru. Vždy liezol bez magnézia a je tomu tak doteraz. A ako jednu z cien, vyhral práve „magnézium“. Čo s ním spravil, to netuší asi nikto 🙂 V tomto roku liezol na pretekoch dokonca v „bačkorách/papučiach“ – v takých, v akých sa kedysi liezlo najmä na pieskoch.
Takže summa summarum rok 2013: 6. miesto v kategórii „zmiešané dvojice“ (s Barčou Hajdučíkovou), celkové 21. miesto, vylezených spolu 24 ciest.
Priatelia, spomienok a zážitkov z Kalamárky a KalamárKapu mám veľa. Už aj tak som toho napísal viac ako dosť. Ostatné si nechajme k poháru dobrého vína. Na záver malá prosba, možno zamyslenie – ak chodíte liezť na Kalamárku (a nielen tam), vždy po vylezení cesty skúste danú cestu očistiť kefkou od magnézia. Spravíte dobrý skutok a potešíte iných lezcov 🙂
Nech vám to lezie, rád vás uvidím nielen na Kalamárke
Text: Igi Marks (1.12.2021)
Foto: archív Igi M., kalamarka.sk (archív pretekov a najmä P. Vanek, T. Náther), Jakub L., Barča H., Kubo K. a i.